Príprava štátneho rozpočtu na rok 2027 naberá na obrátkach. Vláda si už dokonca vybrala oblasti, do ktorých chce naliať najviac peňazí. Premiér Robert Fico za kľúčové ciele označil boj proti suchu, výstavbu nového jadrového zdroja a investície do dopravnej infraštruktúry. Ministerstvo financií v tejto súvislosti hovorí o stovkách miliónov eur, no odborníci upozorňujú na zásadný problém. Zosúladiť takéto masívne investície s nevyhnutným šetrením a ozdravovaním verejných financií nebude jednoduché, ak vôbec možné.
Všetky tri vládne priority majú jedného spoločného menovateľa, ktorým sú veľké investičné projekty. Analytici sa zhodujú na tom, že práve v týchto sektoroch Slovensko dlhé roky ťahá za kratší koniec, pričom infraštruktúra u nás trpí chronickým nedostatkom peňazí. Ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomického ústavu SAV podľa STVR potvrdil, že infraštruktúrne projekty majú z dlhodobého hľadiska najväčší potenciál priniesť Slovensku ekonomický rast.
K výberu tém sa pozitívne stavia aj Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa neho by však pomohlo, ak by vláda na zoznam strategických cieľov zaradila aj školstvo a výskum. Práve vtedy by sme mali pokryté všetky kľúčové oblasti, ktoré naša krajina nevyhnutne potrebuje posunúť vpred.
Štedré plány vraj nepoškodia sociálne istoty
Tou hlavnou výzvou však je, kde na tieto priority štát vezme peniaze. Minister financií Ladislav Kamenický pritom jasne prehlásil, že vláda za žiadnych okolností neustúpi od zachovania sociálneho štandardu bežných ľudí. Háčik je však v tom, že zladiť sociálne istoty, nové výdavky a povinné ozdravovanie štátnej kasy je ako udržať vypínač svetla presne v strede.
RRZ sa preto pádne obáva, že jediným východiskom bude ďalšie prehĺbenie rozpočtového deficitu. Matematika je v tomto smere krutá, no jednoduchá. Ak štát nezmení prístup k bežným výdavkom a zároveň pridá nové investičné ciele, diera v rozpočte sa bude naďalej zväčšovať. Podľa Šustera musí vláda ušetriť vyše miliardy eur len na to, aby splnila základné ozdravné ciele. Pokiaľ k tomu pridá ďalšie priority, bude musieť niekde nájsť ďalšie stovky miliónov eur. Najjednoduchšie, no nie najvýhodnejšie, je zobrať ich na dlh.
Ešte nie je hotovo
Minister financií zdôrazňuje, že koalícia musí nájsť kompromis, udržať financie na uzde a splniť záväzné európske pravidlá, od ktorých závisí aj dôvera zahraničných trhov. Práve tu však analytici vidia ďalšie riziko. Rastúci štátny dlh a čoraz horšie hodnotenia Slovenska môžu v skutočnosti investorov skôr odplašiť, než prilákať.
O tom, ktoré konkrétne projekty nakoniec dostanú zelenú a ktoré sa budú musieť uskromniť, sa stále rozhoduje. Koaliční partneri vedú intenzívne rokovania s ministerstvom financií. Hľadajú kompromis, ktorý uspokojí politické požiadavky aj prísne rozpočtové limity.
Môže to pomôcť, no až po rokoch
Keď sa pozrieme na celkový ekonomický kontext a prepočty analytikov, zistíme, že naše peňaženky na tom v dohľadnej budúcnosti budú skôr horšie, než lepšie. Hoci vláda tvrdí, že sa posnaží udržať sociálny štandard, realita štátnej kasy nepustí. Ak chce štát investovať stovky miliónov eur do veľkých projektov a zároveň plniť európske pravidlá na znižovanie deficitu, chýbajúce peniaze musí niekde vybrať.
Všetky tri ohlásené priority, teda výstavba nového jadrového bloku, boj proti následkom sucha a rozvoj dopravy, sú totiž obrovské, kapitálovo náročné projekty. Tieto stavby a technológie zo štátnej kasy zhltnú stovky miliónov eur. Ich skutočný prínos, ako je energetická sebestačnosť, kvalitnejšie cesty či ochrana úrody pred výkyvmi počasia, sa však v bežnom živote prejaví až s odstupom niekoľkých rokov, možno až desaťročí.
Tým sa opäť vraciame k spomínanej jednoduchej, no krutej matematike. Keď štát presmeruje veľkú časť voľných financií do betónu, koľajníc a reaktorov, logicky mu nezostane priestor na štedrejšie plošné opatrenia, vyššie daňové úľavy či výraznejší rast platov vo verejnej sfére.
Inak povedané, naše rozpočty zrejme budú aj v roku 2027 pokračovať v obmedzenom režime. Sociálne istoty by mali zostať zachované, no samotné investičné priority štátu nám peňaženky nenaplnia. Práve naopak, ak sa ešte viac prehĺbi rozpočtový deficit, bude treba ešte viac šetriť. A žiaľ, súčasná vláda ukázala, že ak treba šetriť, robí to skôr cez vyššie príjmy do štátnej kasy, čo znamená vyššie dane či vyššie odvody.
