Slovensko už niekoľko rokov konsoliduje verejné financie, zvyšuje dane a prijíma opatrenia, ktoré citeľne zasahujú domácnosti aj podnikateľov. Napriek tomu sa stav štátnej kasy zlepšuje podstatne pomalšie, než by zodpovedalo rozsahu prijatých zmien. Verejný dlh už presiahol 60 % HDP a najnovšie čísla ukazujú, že ani tohtoročný deficit zrejme nebude taký nízky, ako vláda pôvodne plánovala.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) stále hodnotí dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií ako vysoké riziko. Ukazovateľ dosahuje 5,5 % HDP, čo znamená, že na trvalé ozdravenie verejných financií by boli potrebné opatrenia v rozsahu približne 7,9 miliardy eur. Hrubý verejný dlh zároveň na konci roka 2025 dosiahol 61,4 % HDP.
Situácia sa pritom výraznejšie nezlepšila ani počas tohto roka. Vláda počítala s deficitom verejných financií na úrovni 4,1 % HDP, no aktuálny rozpočtový semafor RRZ odhaduje schodok približne na 4,4 % HDP. Ako sme upozornili, iba za prvých sedem mesiacov štátu oproti plánom chýbalo na daniach a odvodoch približne 473 miliónov eur.Najväčšie výpadky sa objavili pri dani z príjmov právnických osôb a DPH. Súčasne rástli niektoré výdavky, napríklad na platy vo verejnom sektore. Vyššie dane preto automaticky nepriniesli taký rast príjmov, aký vláda očakávala. Slabší ekonomický rast a vyššie daňovo-odvodové zaťaženie totiž dokážu časť efektu konsolidácie opäť vymazať.
Slováci zaplatili vysokú cenu
Práve štruktúra konsolidácie patrí medzi najväčšie problémy. Veľká časť ozdravovania rozpočtu sa opiera o vyššie dane, odvody a ďalšie príjmové opatrenia namiesto trvalého znižovania výdavkov štátu. Konsolidačný balík pre rok 2026 mal pôvodne hodnotu 2,7 miliardy eur, RRZ však vypočítala, že jeho reálny vplyv na deficit bude približne 1,6 miliardy eur.
Dopad pritom pocítili predovšetkým domácnosti v produktívnom veku a podnikatelia. Už pri schvaľovaní opatrení sme informovali, že priemerné disponibilné príjmy Slovákov majú v dôsledku balíka výrazne klesnúť. Výsledkom je nepríjemná kombinácia. Ľudia odvádzajú štátu viac, no verejný dlh napriek tomu ďalej rastie.
Ďalší rok prinesie nové škrty
RRZ odhaduje, že ak chce vláda splniť svoj rozpočtový cieľ pre rok 2027, bude potrebovať ďalšie opatrenia približne za 1,2 miliardy eur. Bez nich by deficit mohol opäť prekročiť hranicu 5 % HDP. To znamená, že konsolidácia sa ani po troch veľkých balíkoch zďaleka nekončí.
Najväčším problémom je dlhodobý výhľad. Bez ďalších zásahov môže verejný dlh Slovenska do konca desaťročia vystúpiť približne na 75 % HDP. RRZ pritom považuje za bezpečnú úroveň pre slovenskú ekonomiku hodnotu hlbšie pod hranicou 50 %.
