Ľudia s vyššími zárobkami odvádzajú do Sociálnej poisťovne každý mesiac značné sumy. Napriek tomu ale nemôžu automaticky rátať s tým, že od štátu kvôli tomu dostanú čo i len porovnateľne štedrý starobný dôchodok. Slovenský dôchodkový systém totiž uplatňuje takzvanú zásadu solidarity. V praxi to znamená, že nadpriemerne zarábajúcim občanom sa pri výpočte penzie časť ich príjmu jednoducho neprizná.
Výrazný nepomer medzi zaplatenými odvodmi a konečnou výškou štátneho dôchodku sa silne prejavuje už teraz, pričom v budúcnosti sa pod tlakom demografického vývoja ešte viac prehĺbi, vysvetľuje Finsider.
Pre lepšie porozumenie, základom pre výpočet starobného dôchodku je súčin priemerného osobného mzdového bodu, celkového počtu odpracovaných rokov poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Osobný mzdový bod vyjadruje pomer príjmu konkrétneho človeka voči priemernej mzde v hospodárstve. Ak niekto dosahuje presne priemernú mzdu, jeho bod predstavuje hodnotu 1. Pri dvojnásobku mzdy by mal mať teoreticky hodnotu 2 a pri trojnásobku hodnotu 3.
Ako funguje matematika za krátením dôchodkov?
Skutočný výpočet je pre nadpriemerne zarábajúcich citeľne menej výhodný. Plná hodnota osobného mzdového bodu sa počíta len do úrovne 1,25. Z časti príjmu, ktorá sa nachádza v rozmedzí od 1,25 až do trojnásobku priemernej mzdy, štát započíta iba 68 percent. Na akýkoľvek príjem, ktorý presahuje hranicu trojnásobku priemernej mzdy, sa pri výpočte dôchodku neprihliada vôbec.
Človek s celoživotným dvojnásobkom priemernej mzdy tak po úprave nedosiahne koeficient 2, ale len 1,76. Pri trojnásobku priemeru sa bod zníži z hodnoty 3 na iba 2,44. V praxi to znamená, že zamestnanec či živnostník dajme tomu s päťnásobkom priemernej mzdy dostane z prvého piliera navlas rovnaký dôchodok ako ten, kto zarábal presne trojnásobok.
Rozdiel medzi zaplatenými odvodmi a nárokom na dôchodok zvýrazňuje aj skutočnosť, že v tomto roku dosahuje maximálny vymeriavací základ pre sociálne odvody sumu až 16 764 eur mesačne. Ľudia s vysokým príjmom teda platia odvody z výrazne vyšších súm, než aké sa im neskôr odzrkadlia v penzii. A čo štát financuje z takto ušetrených peňazí? Míňa ich hlavne na dorovnávanie dôchodkov tým, ktorí zarábali podpriemerný príjem, respektíve tým ktorých osobný mzdový bod bol nižší ako 1.
Systém je v obrovských deficitoch
Dôvodom tejto solidarity, hoci nie je pre všetkých rovnako výhodná, je aj nepriaznivá finančná kondícia Sociálnej poisťovne. Prvý pilier funguje na priebežnom princípe, čo znamená, že vyzbierané odvody od súčasných pracujúcich sa okamžite vyplácajú dnešným dôchodcom. Tieto peniaze však nestačia. Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahuje deficit dôchodkového systému približne 1,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Jozef Mihál, bývalý minister práce a expert na dane a odvody, v tejto súvislosti upozorňuje, že Sociálna poisťovňa dokáže zo svojich odvodových fondov zaplatiť približne len na desať mesačných výplat, respektíve desať dôchodkov. Keďže však štát vypláca dvanásť riadnych dôchodkov a navyše plný 13. dôchodok, v rozpočte vzniká obrovská diera, a to na úrovni približne 2,5 miliardy eur (ročne). Dva riadne dôchodky a trinásty dôchodok sú tak de facto financované na dlh. Chýbajúce miliardy musí štát dopĺňať z bežného rozpočtu, čím sa prehlbuje verejný dlh a chýbajú zdroje v iných oblastiach.
Problémom je aj demografia
A žiaľ, vyzerá to tak, že zlepšenie je skôr v nedohľadne. Situácia sa práveže drasticky zhorší s tým, ako odídu do dôchodku silné povojnové generácie. Vzhľadom na nízku pôrodnosť a zvyšujúci sa vek dožitia Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že Slovensko do roku 2060 stratí približne 20 percent pracovnej sily. Deficit dôchodkového systému by sa do rovnakého roku mohol prehĺbiť až na 3,9 percenta HDP.
Čo presne to znamená, je asi celkom jasné. Budúce vlády budú nútené na tento vývoj reagovať skôr nepopulárnymi opatreniami, napríklad zvyšovaním odvodov, posúvaním dôchodkového veku, pomalšou valorizáciou alebo ďalším posilnením solidarity, čo prinesie ešte prísnejšie krátenie dôchodkov pre vyššie príjmové skupiny. Inak povedané, dnešný vysoký plat ani zďaleka nie je zárukou nadštandardného dôchodku.
Ako to riešiť? Svojpomocne
Z tohto dôvodu by sa lepšie zarábajúci Slováci (a nielen tí) nemali spoliehať výhradne na štátny systém. Nielenže by takto na staré kolená nedostali veľa, pokiaľ sa situácia ešte viac zhorší a celý systém by nebodaj krachol, možno by nedostali vôbec nič.
Mohlo by vás zaujímať
Vzhľadom na to, že z povinných 18-percentných odvodov na starobné poistenie smerujú v roku 2026 do druhého piliera iba štyri percentá, pričom zvyšných 14 percent zostáva v priebežnom systéme, samotný druhý pilier nezabezpečí zachovanie doterajšej životnej úrovne. Pre ľudí s lepšími zárobkami je však druhý pilier predsa len výhodný v tom, že sa peniaze na osobnom účte nekrátia, zhodnocujú sa v plnej výške.
Odborníci preto ľuďom odporúčajú, aby si čo najskôr začali vytvárať vlastný majetok prostredníctvom pravidelného investovania. Čím skôr človek začne investovať, tým lepšie dokáže využiť efekt zloženého úročenia a vybudovať si kapitál, ktorý mu v starobe vykryje výpadok príjmov spôsobený štátnym krátením penzií. Nemusí pritom ísť o obrovské sumy, stačia aj menšie čiastky. Pri investovaní je dôležitejšia skôr konzistentnosť a schopnosť čakať. Samozrejme, myslite na to, že by ste vždy mali investovať len toľko, koľko si viete dovoliť stratiť.
