Slovensko stojí pred obrovskou a vážnou výzvou. Napriek tomu sa jej však vo verejnej diskusii politikov nedostáva taký priestor, aký by si zaslúžila. Už o štyri roky začnú do dôchodku vo veľkom odchádzať početne silné povojnové ročníky. Na pracovnom trhu ich pritom nahradia podstatne slabšie generácie. Analytici a odborníci hovoria o kritickom bode zlomu. Čaká nás totiž úbytok pracujúcich a zároveň prudký nárast počtu seniorov, čo vytvorí obrovský tlak na zdravotníctvo, verejné financie aj samotný dôchodkový systém.
Situáciu okrem iného zhoršuje dlhodobý vývoj pôrodnosti a úmrtnosti. Zatiaľ čo pri vzniku samostatnej republiky v roku 1993 sa na Slovensku narodilo vyše 73-tisíc detí, v minulom roku to bolo len 42-tisíc. Po výraznom skoku úmrtnosti počas pandémie pokračuje trend, kedy v krajine viac ľudí zomiera, než sa rodí.
Slovensko stráca obyvateľov už piaty rok po sebe. Na konci roka 2025 žilo v krajine necelých 5,5 milióna ľudí, čo predstavuje medziročný pokles o približne 10-tisíc osôb. Tento nepriaznivý vývoj nezastavila ani migrácia, keďže hlavnou príčinou zostáva historicky najnižšia pôrodnosť. Význam týchto dát priblížili experti pre STVR.
Prognózy sú katastrofálne
Podľa najnovších správ Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) čaká Slovensko v nasledujúcich štyroch dekádach obrovský prepad populácie v produktívnom veku, a to až o 30 percent. Zároveň sa počet seniorov zvýši o viac ako polovicu.
Odborník na dane a dôchodky Jozef Mihál upozorňuje, že kým dnešní dôchodcovia žijú relatívne dobré obdobie, o 10 až 20 rokov bude systém fungovať v úplne iných podmienkach. Dôvod? Jednoducho nebude dostatok pracujúcich, ktorí by platili odvody. Aktuálne na každých desať pracujúcich pripadajú približne traja dôchodcovia.
Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS, dopĺňa, že do roku 2050 sa tento pomer zmení na päť dôchodcov na desať pracujúcich. Celkové zaťaženie aktívnej populácie tak stúpne približne o 40 percent. Podpredseda KDH Viliam Karas v tejto súvislosti varuje pred priamym kolapsom systému a pripomína, že už dnes štát vytvára dlh, pričom mladá generácia nebude mať dostatočnú kapacitu na financovanie štátnych dôchodkov.
Podľa Mihála zároveň vyššie platby odvodov v súčasnosti nebudú garanciou výrazne vyššej penzie v budúcnosti. Priebežný prvý pilier sa bude musieť posunúť k väčšej solidarite, zatiaľ čo rozdiely medzi zaplatenými odvody a vyplateným dôchodkom sa budú postupne zmenšovať.
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, má trochu iný pohľad. Je toho názoru, že úplný kolaps prveho piliera nehrozí. Pokiaľ by nedošlo ku krachu štátu po vzore Grécka, nepredpokladá riziko, že by ľudia prišli o základných dvanásť dôchodkov.
Už to nie je len o prvom pilieri
Na čom sa väčšina odborníkov zhoduje, je fakt, že spoliehať sa výhradne na štátny dôchodok je riziko. Vzhľadom na to, akým hrozbám tento pilier čelí, by si ľudia mali budovať zabezpečenie aj prostredníctvom druhého a ďalších doplnkových pilierov.
Pokiaľ ide o zástupcov vládnej koalície, tí demografickú krízu vnímajú trochu odlišne. Podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) sa demografického vývoja neobáva a tvrdí, že štát dokáže upravovať svoje výdavky tak, aby vždy boli peniaze na dôchodky. Štrukturálne úpravy podľa neho zabezpečujú, že ekonomika tento nápor zvládne.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) zase striktne odmieta akékoľvek úsporné zásahy do penzií a vyhlásil, že v prípade akéhokoľvek zásahu do 13. dôchodkov strana Hlas opustí koalíciu.
Inak povedané, komplexné riešenie demografickej krízy a udržateľnosti dôchodkového systému sa tak opäť odkladá a zostane úlohou pre budúce vlády.
Ešte hlbší problém
Hroziaca existenčná kríza však nie je len o samotnej demografii. Je aj o tom, čo s ňou súvisí. Samozrejme, odkazujeme tým na ekonomiku, respektíve ekonomické prostredie Slovenska.
Slovensko trápia vysoko daňovo-odvodové zaťaženie, stagnujúce reálne mzdy a nedostupné bývanie. Toto je veľmi neisté zázemie, v ktorom mnohí zakladanie rodiny či plánovanie budúcnosti odkladajú na neskôr alebo úplne prehodnocujú.
Ak štát nedokáže vytvoriť stabilné a predvídateľné podmienky pre život, prirodzeným dôsledkom je pokles pôrodnosti, keďže rozhodnutie mať dieťa je v prvom rade viazané na pocit ekonomickej stability.
Ruka v ruke s tým ide dlhodobý únik mozgov a pracovnej sily do zahraničia. Desaťtisíce mladých a vzdelaných ľudí odchádzajú študovať či pracovať do krajín s lepším hospodárskym zázemím, vyššou životnou úrovňou a kvalitnejšími verejnými službami, pričom sa na Slovensko väčšinou už nevracajú.
