Na pracovnej zmluve vidíte hrubú mzdu, no na účet vám príde menej, než by ste čakali. Ani jedno číslo však neukazuje, koľko vaša práca zamestnávateľa skutočne stojí. Keď do výpočtu zarátame odvody platené firmou, rozdiel môže pri úplne bežnej mzde prekročiť tisíc eur mesačne.
Na rastúce daňovo-odvodové zaťaženie upozornil bývalý minister práce a daňový expert Jozef Mihál. Vo svojom najnovšom prepočte porovnal, aká časť celkovej ceny práce pri minimálnej mzde smerovala štátu v minulosti a aká to bude od roku 2027.
1 300 eur na účte firmu stojí takmer 2 370 eur
Dobre to ukazuje modelový príklad zamestnanca bez detí a ďalších daňových zvýhodnení. Aby mu v roku 2026 zostalo približne 1 300 eur v čistom, potrebuje hrubú mzdu okolo 1 739 eur. Z nej zamestnanec zaplatí približne 163 eur na sociálnych odvodoch, necelých 87 eur na zdravotnom poistení a približne 188 eur na dani z príjmu. Na účet mu tak zostane približne spomínaných 1 300 eur.
Tým sa však odvody nekončia. Ďalšie totiž platí zamestnávateľ. Pri hrubej mzde 1 739 eur tak celkové náklady firmy dosiahnu približne 2 368 eur mesačne. Rozdiel medzi tým, čo firma zaplatí, a tým, čo zamestnanec dostane, je teda približne 1 068 eur. V tomto konkrétnom modeli ide o zhruba 45 % celkovej ceny práce.
Pri minimálnej mzde sa zaťaženie blíži k 42 percentám
Pri minimálnej mzde, ktorá od januára stúpne na 972 eur mesačne, štátu poputuje takmer 42 % z celkovej ceny práce zamestnanca. V roku 2010 predstavovalo rovnaké zaťaženie 35,86 %. Ešte zaujímavejší bol rok 2015, keď toto zaťaženie kleslo na 28,73 %. Dôvodom bola odpočítateľná položka pri zdravotnom poistení, ktorá pri nízkych príjmoch výrazne znižovala odvody.
Pri vtedajšej minimálnej mzde 380 eur mohla odpočítateľná položka dosiahnuť rovnakú sumu. Z takejto mzdy preto zamestnanec ani zamestnávateľ zdravotné odvody neplatili. Od roku 2018 sa však zvýhodnenie prestalo uplatňovať na odvody zamestnávateľa. V posledných rokoch navyše samotné sadzby zdravotných odvodov stúpli. Zamestnávateľ platí od roku 2024 namiesto 10 % sadzbu 11 % a od januára 2026 odvádza bežný zamestnanec namiesto 4 % už 5 % z hrubej mzdy.
Slováci pritom na papieri zarábajú viac. Priemerná hrubá mesačná mzda dosiahla v druhom štvrťroku 2026 hodnotu 1 707 eur a medziročne tak stúpla o 3,2 %. Inflácia však tento rast zmazala a reálna mzda klesla o 0,5 %.
