Revolut, aj na Slovensku dôverne známa a obľúbená fintech firma, nedávno zverejnila zaujímavé dáta zo svojho prieskumu European Wealth Drain Index. Na Slovensku sa do tohto zisťovania zapojilo presne 1 001 ľudí, pričom jeho výsledky, na ktoré upozornil spravodajský portál agentúry TASR, vykresľujú celkom jasný obraz o našich finančných zvykoch.
Slovenské domácnosti totiž držia v pasívnej hotovosti obrovský balík peňazí. Dosahuje výšku až 40,1 miliardy eur. Tieto financie pritom len nečinne ležia na bankových účtoch, čím našu širšiu ekonomiku každý rok pripravujú o 2,6 miliardy eur vo forme rastového kapitálu.
Inflácia je v tomto smere nepriateľ
Mnohí ľudia si vôbec neuvedomujú, ako im asertivita potichu berie z peňaženiek. Dáta ukazujú, že inflácia zníži hodnotu každých 10-tisíc eur o celých 420 eur. Keď svoj prebytočný kapitál nijako neinvestujeme a necháme ho len tak na účte, z každých 10-tisíc eur stratíme na potenciálnych výnosoch v priemere ďalších 656 eur ročne. Prieskum pritom odhalil, že 17,9 percenta obyvateľov Slovenska nemá vôbec žiadne tradičné úspory.
Ľudia, ktorí si peniaze predsa len odkladajú, narážajú na tri zásadné problémy, ktoré ich brzdia. Ide o slabú informovanosť, pasívny prístup k sporeniu a taktiež príliš roztrieštené finančné služby. Veľkým problémom je aj to, ako Slováci vnímajú úroky v porovnaní s infláciou, ktorá u nás dosahuje úroveň 4,21 percenta. Až 41,3 percenta respondentov vôbec nemá prehľad o svojich výnosoch po započítaní inflácie, prípadne sa ich snažia aspoň odhadnúť, no robia to nesprávne.
Neochota zmeniť banku môže prísť draho
Ďalších 16,3 percenta sa mylne domnieva, že úroky na ich vkladoch sú vyššie ako samotné zdražovanie. Zhruba 14,8 percenta opýtaných na túto otázku nevie odpovedať a presne 10,2 percenta sa domnieva, že inflácia a úroky na vkladoch sú úplne rovnaké.
Keď príde na hľadanie lepších podmienok, viac ako šesť z desiatich ľudí, teda 62,2 percenta sporiteľov, nikdy v živote nezmenilo banku, aby tak dosiahli vyšší výnos.
Prečo sa ale vlastne ľudia bránia presunu svojich peňazí za lepšími podmienkami? Najčastejším dôvodom je to, že 27,1 percenta z nich chce mať všetky svoje financie pekne pokope, teda v jednej banke. Ďalších 18,2 percenta opýtaných má pocit, že rozdiely v úrokových sadzbách sú príliš malé na to, aby sa niečo také vôbec oplatilo riešiť. Okolo 10,6 percenta ľudí zasa priznáva, že jednoducho nevedia, kde by mali hľadať nejakú výhodnejšiu ponuku.
Strácame prehľad
V tomto kontexte je dôležitý aj fakt, že 54 percent Slovákov aktívne používa hneď niekoľko finančných aplikácií naraz. Takto roztrieštené služby však mnohým vôbec nepomáhajú, ale skôr naopak. Až 44,4 percenta používateľov viacerých aplikácií tvrdí, že im takáto manipulácia citeľne sťažuje akékoľvek investovanie. V konečnom dôsledku sa tak strácajú vo vlastných peniazoch a radšej nerobia nič.
Dôvody tohto zmätku sú celkom konkrétne a pomenoval ich aj samotný prieskum. Približne 24,6 percenta ľudí pre viacero aplikácií nemá jasný prehľad o tom, koľko peňazí si môžu vôbec dovoliť investovať. Ďalších 20,5 percenta odrádza domnienka, že presúvanie peňazí medzi rôznymi platformami je príliš komplikované. Namiesto zhodnocovania tak ich peniaze naďalej tichučko strácajú na hodnote.
Ako z kola von?
Dobrou správou je, že zmena prístupu k peniazom nie je žiadna zložitá veda. Ako prvý krok postačí, ak si úspory hneď na začiatku rozdelíte na dve časti. Prvou je takzvaná železná rezerva, ktorá by mala pokryť vaše výdavky na 3 až 6 mesiacov, keby došlo na nečakanú udalosť. Tieto peniaze určite nepatria na bežný účet, mali by ste ich presunúť na produkt určený na sporenie. Tam aspoň čiastočne odolávajú inflácii, pričom kedykoľvek v prípade núdze si ich viete rýchlo vybrať.
Všetky peniaze, ktoré máte navyše, teda nad rámec vyššie opísanej železnej rezervy, by mali pracovať pre vás. Optimálnou stratégiou pre bežného človeka je pravidelné investovanie do indexových fondov, ktoré nakupujú akcie stoviek najväčších svetových firiem naraz. Historicky totiž dokážu zarobiť viac, než koľko vám zoberie zdražovanie v obchodoch. Riziko sa pri nich pekne rozloží.
Peniaze do nich následne posielate úplne rovnako, ako keď každý mesiac platíte bežnú faktúru za telefón alebo internet.
Kľúčom k úspechu je známe pravidlo, pri ktorom po každej výplate zaplatíte vždy najprv sebe. Hneď ako vám na účet prídu peniaze, mali by ísť na investície, napríklad cez trvalý príkaz, vďaka čomu ich nestihnete minúť na zbytočnosti.
Ak vás brzdí roztrieštenosť služieb, ktorá sa spomínala v prieskume, spravte si v telefóne alebo počítači poriadok a vymažte to, čo reálne vôbec nepoužívate, prípadne čo vlastne ani nepotrebujete. Úplne bez problémov si vystačíte s jednou aplikáciou na bežné bankovníctvo a jednou otvorenou platformou na dlhodobé zhodnocovanie úspor.
