Európsky parlament oficiálne schválil predĺženie dočasnej výnimky z pravidiel ochrany súkromia, ktorá online platformám umožňuje skenovať súkromné správy. Toto opatrenie, známe ako „Mini-Chat Control“, bude v platnosti až do 3. apríla 2028 a vzťahuje sa na platformy ako Instagram, Gmail, Discord či iCloud. Kritici a aktivisti varujú, že hromadné monitorovanie bez dôvodného podozrenia vážne narúša digitálnu demokraciu a neprináša reálne výsledky, pokiaľ ide o ochranu detí na internete.
Európsky parlament teda skutočne prijal kontroverzné rozhodnutie, ktoré vrátilo do hry otázku, kde je tá správna rovnováha medzi bezpečnosťou na internete a právom na digitálne súkromie. Europoslanci v schvaľovacom procedurálnom konaní odhlasovali predĺženie dočasnej výnimky zo smernice o súkromí a elektronických komunikáciách (ePrivacy).
Ako píše Brussels Signal, táto legislatívna výnimka, v širšej diskusii často označovaná ako „Mini-Chat Control“ alebo „Chat Control 1.0“, umožňuje online platformám skenovať súkromnú komunikáciu používateľov. A prečo? Hlavne s cieľom odhaľovať materiál, ktorý zobrazuje sexuálne zneužívanie detí (CSAM). Na základe tohto nového rozhodnutia sa platnosť opatrenia predlžuje až do 3. apríla 2028. Kontroly sú dobrovoľné.
Návrh na úplné zamietnutie predĺženia tejto výnimky v druhom čítaní neuspel, keďže nedosiahol potrebnú väčšinu hlasov. Bývalý europoslanec za Pirátsku stranu a známy obhajca digitálnych práv Patrick Breyer v tejto súvislosti ostro upozornil, že korporácie, predovšetkým tie zo Spojených štátov, dostali znovu povolenie na plošné skenovanie súkromných správ, a to bez potreby akéhokoľvek súdneho príkazu či predchádzajúceho dôvodného podozrenia.
Tento krok priamo ovplyvňuje správy a konverzácie na populárnych platformách ako Instagram, Discord či Snapchat, no rovnako sa týka aj elektronickej pošty prostredníctvom služieb Gmail od Google.
Možno nás budú sledovať stále
Z právneho hľadiska je dôležité zdôrazniť, že po novom schválené predĺženie sa týka výhradne dočasného a dobrovoľného rámca. Súčasné pravidlá teda platformám nariaďujú možnosť skenovania ako voľbu, nie ako striktnú povinnosť.
Legislatíva taktiež nevyžaduje prelomenie koncového šifrovania (end-to-end encryption) a neudeľuje jednotlivým vládam ani štátnym orgánom priamy prístup k obsahu správ. Služby, ktoré využívajú bezpečné koncové šifrovanie, preto nepodliehajú rutinnému skenovaniu. Breyer síce potvrdil, že do textu bola prijatá formálna výnimka pre šifrovanú komunikáciu, no označil ju za čistú symboliku, keďže poskytovatelia takýto zašifrovaný prenos dát technicky z princípu ani skenovať nedokážu.
Omnoho väčšie obavy však vyvoláva paralelný, oveľa radikálnejší legislatívny návrh, známy ako trvalý Chat Control (Chat Control 2.0). Tento balík nariadení o zneužívaní detí by už mohol platformám plošne prikázať monitorovanie obsahu, čo vyvoláva obrovskú vlnu kritiky, hlavne kvôli potenciálnemu zavedeniu masového sledovania a oslabeniu integrity šifrovania.
O tomto riešení sa v Bruseli vedú samostatné a veľmi zložité politické diskusie v rámci takzvaných trilógov. Zatiaľ nebolo definitívne prijaté.
Predĺženie aktuálneho „Mini-Chat Controlu“ navyše prichádza po tom, čo predchádzajúce dočasné pravidlá formálne vypršali 3. apríla tohto roku. Poslanci ich predĺženie koncom marca zamietli. Téma sa však pred letnou parlamentnou prestávkou vrátila na stôl, tentokrát už s iným verdiktom.
Kritizujú neefektívnosť, ukazujú aj na štatistiky
Organizácie na ochranu digitálnych práv a niektorí poslanci tento proces ostro odsudzujú. Podľa ich názoru takéto konanie podkopáva demokratickú kontrolu a napriek obmedzenému rozsahu (oproti verzii 2.0) de facto pozastavuje platnosť základného ľudského práva na listové tajomstvo a súkromie.
Breyer označil schválenie legislatívy proti vôli väčšiny hlasujúcich poslancov za frašku, ktorá vážne poškodzuje dôveru v európsku demokraciu. Poznamenal, že tými, čo naozaj prehrali, sú v tomto procese samotné deti. Schválenie dočasného systému totiž vraj ohrozuje prijatie skutočnej, trvalej a hlavne efektívnej regulácie na ich ochranu.
Na podporu svojich tvrdení Breyer predložil viaceré štatistické údaje, ktoré pochádzajú priamo z podkladov Európskej komisie. Podľa týchto čísiel tvorilo masové skenovanie súkromných chatov v roku 2024 iba 36 percent z celkového objemu hlásení o zneužívaní. Drvivá väčšina podnetov pochádzala z verejne dostupných príspevkov na internete alebo z cloudových úložísk.
Nemecký Spolkový kriminálny úrad navyše vo svojich analýzach zistil, že až 48 percent automaticky vygenerovaných upozornení zo skenovania správ nemá absolútne žiadnu trestnoprávnu relevanciu. A čo je ešte závažnejšie, až 40 percent z následných vyšetrovaní nakoniec mieri proti samotným maloletým používateľom.
A na záver, až 99 percent všetkých hlásení, ktoré v rámci tohto systému odoslala konkrétne Meta, obsahovalo iba už identifikovaný a známy materiál. Tieto dáta podľa odporcov ukazujú, že automatizované skenovanie takmer vôbec nepomáha odhaľovať nové prípady zneužívania. Dokonca aj samotná Európska komisia otvorene priznala, že neexistujú žiadne relevantné dôkazy o tom, že by plošné skenovanie súkromných správ viedlo k zvýšeniu počtu odsúdených zločincov či k záchrane väčšieho množstva detí.
Najefektívnejšie nástroje polície, ako sú súdom nariadené odpočúvanie konkrétnych podozrivých osôb, priame hlásenia od samotných používateľov či monitorovanie verejných platforiem, samozrejme, zostávajú plne k dispozícii.
Plošné skenovanie správ tak podľa kritikov prináša len ilúziu bezpečnosti za cenu straty súkromia miliónov nevinných občanov.
