Európsky parlament sa chystá opätovne hlasovať o kontroverznej legislatíve s názvom Chat Control, ktorá technologickým gigantom umožňuje plošne skenovať súkromné správy používateľov. Hoci europoslanci v marci tohto roka zamietli dočasné predĺženie tohto režimu, Európska ľudová strana (EPP) ho vrátila do hry prostredníctvom veľmi zriedka využívanej a mimoriadne neštandardnej procedúry. Nové pravidlá hlasovania znevýhodňujú odporcov zákona. Ak legislatíva prejde, platformy ako WhatsApp či Messenger budú môcť dobrovoľne narúšať súkromie šifrovanej komunikácie, píše Euronews.
Boj o zachovanie digitálneho súkromia a integrity šifrovanej komunikácie v Európskej únii sa poriadne vyostruje. Európsky parlament sa totiž už v priebehu tohto týždňa chystá opäť hlasovať o mimoriadne kontroverznej legislatíve, ktorá by tech gigantom legálne umožnila skenovať online komunikáciu občanov. Prečo? Údajne s cieľom identifikovať materiály, ktoré zobrazujú sexuálne zneužívanie detí.
Celý proces ale tentokrát sprevádza celkom zásadný politický zvrat. Vďaka nečakanému kroku Európskej ľudovej strany (EPP) sa bude o tomto návrhu hlasovať podľa úplne odlišných procedurálnych pravidiel, ktoré náramne uľahčujú schválenie zákona. Odporcovia legislatívy, ktorú kritici už pred časom príznačne prekrstili na Chat Control, neskrývajú pohoršenie.
Celý problém korení v právnom rámci, ktorého platnosť vypršala 3. apríla tohto roka. Dovtedajšia legislatívna výnimka umožňovala “hlavným” komunikačným platformám, ako sú WhatsApp či Messenger, prijímať dobrovoľné opatrenia a obchádzať inak prísne európske pravidlá na ochranu súkromia (ePrivacy), konkrétne s cieľom identifikovať používateľov podozrivých zo šírenia nelegálneho obsahu.
Zatiaľ čo sa v Bruseli dlhodobo rokuje o finálnej a trvalej verzii nového zákona, Európska komisia navrhla dočasné predĺženie tohto starého režimu. Tento pokus však Európsky parlament v marci tohto roka zmietol zo stola. Proti predĺženiu hlasovalo 311 poslancov, pričom za bolo len 228 a 92 sa zdržalo hlasovania.
Zaujímavá taktika najväčšej frakcie
Napriek jasnému odmietnutiu z jari sa Európskej ľudovej strane, čo je najväčšia politická skupina v parlamente, podarilo dočasné predĺženie skenovania správ znovu vrátiť do debaty. Zástupcovia frakcie v marci hlasovali prevažne proti návrhu, no robili to so strategickým úmyslom, respektíve kvôli pozmeňujúcim návrhom z dielne ľavicových poslancov, ktoré mali obmedziť celkový rozsah a plošnosť skenovania.
Líder EPP Manfred Weber však od začiatku celkom intenzívne tlačil na to, aby bolo dočasné predĺženie prijaté v pôvodnom znení, teda bez akýchkoľvek obmedzení súkromia. A nakoniec skutočne našiel spôsob, ako to docieliť.
Podľa informácií z parlamentného zákulisia požiadala EPP predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolu, aby tento dočasný dokument posunula vpred, pričom žiadna iná politická skupina nevzniesla formálny odpor. Hneď na druhý deň predsedníčka počas svojho vystúpenia na samite EÚ vyzvala európskych lídrov, aby sa v tejto legislatíve konečne posunuli ďalej.
Členské štáty následne schválili obnovenie dočasného opatrenia. Verzia predĺženia, ktorú krajiny Únie schválili, neobsahuje žiadne zásadné obmedzenia a poskytovateľom internetových služieb umožní dobrovoľne detegovať, nahlasovať a odstraňovať podozrivý obsah v správach až do roku 2028.

Ohrozenie podstaty demokracie
Celý zámer teraz musí opätovne odobriť Európsky parlament, avšak spomínaný procedurálny manéver zo strany EPP dáva podporovateľom plošného skenovania obrovskú výhodu. Návrh bol totiž zaradený pod takzvaný riadny legislatívny postup v špecifickom režime, kde sa text automaticky považuje za prijatý, pokiaľ ho absolútna väčšina všetkých europoslancov, teda minimálne 361 zákonodarcov, výslovne neodmietne alebo nezmení. Tento postup obracia bremeno dokazovania. Pre odporcov zákona je extrémne náročné nazbierať dostatok aktívnych hlasov, aby mohli zastaviť tento naplno rozbehnutý vlak.
Hnevajú sa hlavne zástupcovia frakcie Zelených. Poukazujú na to, že ak parlament raz text legitímne odmietne, Rada EÚ by mala na ňom automaticky prestať pracovať a Komisia by ho mala stiahnuť. Nútené druhé hlasovanie za takýchto podmienok podľa nich spochybňuje samotnú podstatu demokratických procesov v únii.
Kritici z radov poslancov ďalej pripomínajú, že deti sa majú chrániť inteligentným presadzovaním práva a cieleným vyšetrovaním, nie plošným narúšaním šifrovanej komunikácie a masovým sledovaním miliónov nevinných ľudí. Koniec koncov, šifrovaná komunikácia je preto šifrovaná, aby nikto iný nemohol čítať obsah našich konverzácií. Práve šifrovaniu vďačíme za to, že ak si napríklad posielate s niekým citlivé informácie, máte istotu, že do informačného toku nevidí nikto iný, než vy dvaja.
Ostré hlasovanie o samotnom predĺžení kontroverzných pravidiel sa uskutoční už tento štvrtok. Pochopiteľne, celá situácia vyvoláva obrovské napätie medzi obhajcami digitálnych práv a európskymi zákonodarcami.

