Európska únia oficiálne dala zelenú kontroverznému opatreniu s názvom Chat Control. Tým umožňuje veľkým tech gigantom skenovať vaše správy, a to na dobrovoľnej báze. Cieľom je ochrana detí na internete, respektíve identifikácia obsahu, ktorý zobrazuje sexuálne zneužívanie maloletých. No pochopiteľne, mnoho nevinných občanov to berie ako príliš veľký zásah do svojho súkromia. Treba sa báť? V podstate ani veľmi nie. Nariadeniu totiž nepodliehajú úplne všetky správy, respektíve všetky komunikačné aplikácie.
Európsky parlament schválil kľúčové pozmeňujúce návrhy k predĺženiu dočasného právneho režimu, ktorý dovoľuje online platformám monitorovať elektronickú komunikáciu. Ako sme spomenuli o pár riadkov vyššie, majú to robiť s cieľom odhaliť materiály, ktoré zachytávajú sexuálne zneužívanie detí (CSAM).
Europoslanci sa však tesnou väčšinou rozhodli z pôsobnosti tohto zákona kompletne vyňať komunikačné služby, ktoré využívajú takzvané koncové šifrovanie (end-to-end encryption). To v praxi to znamená, že aplikácie, ktoré disponujú týmto šifrovaním (napríklad WhatsApp či Messenger), do vášho súkromia zasahovať nebudú.
Koncové šifrovanie je zabezpečenie, ktoré garantuje, že obsah správ dokážu dešifrovať a prečítať výhradne priamo zúčastnené strany, teda odosielateľ a príjemca. Tretie strany prístup k obsahu konverzácie nemajú, dokonca ani samotný prevádzkovateľ platformy.
Kritika de facto už od začiatku
Kritici toto nariadenie, hoci je dočasné, už od začiatku hanlivo označujú ako „Chat Control“, a to práve kvôli tomu, že zasahuje do osobného digitálneho súkromia ľudí. Naopak, jeho podporovatelia ho považujú za absolútne kritický nástroj na ochranu práv maloletých a boj proti šíreniu detskej pornografie. V Bruseli sa momentálne debatuje aj o nasadení trvalého dohľadu, no zatiaľ je aktuálne len predĺženie kontrolného režimu do roku 2028.
Európsky parlament ešte v marci odhlasoval ukončenie tejto výnimky, čo viedlo k jej formálnemu vypršaniu 3. apríla. Návrh sa však vrátil po tom, čo naň zatlačili vlády členských štátov, pričom kľúčovú iniciatívu prebrala samotná predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola.
Európska ľudová strana (EPP) následne rozohrala sofistikovaný politický manéver s cieľom pretlačiť predĺženie pôvodnej výnimky v úplne nezmenenej podobe. Využila na to málo frekventovanú parlamentnú procedúru v druhom čítaní, ktorá na akúkoľvek úpravu či zamietnutie zákona vyžaduje dosiahnutie absolútnej väčšiny všetkých poslancov, čo v súčasnom pléne predstavuje minimálne 361 hlasov, vysvetľuje Euronews.
Napriek tejto procedurálnej prekážke však taktika EPP nevyšla tak, ako mala. Drvivá väčšina europoslancov sa vzoprela a odhlasovala pozmeňujúce návrhy, ktoré okliešťujú rozsah celého sledovacieho systému. To je výsledok, ktorý bude pre mnohé vlády v Rade EÚ len veľmi ťažko akceptovateľný. Hlasovanie bolo mimoriadne tesné, takže ukázalo hlboké rozdiely v názoroch naprieč celým politickým spektrom.
Dva kľúčové pozmeňujúce návrhy prešli tesným pomerom 369, respektíve 362 hlasov. Na dosiahnutie tohto výsledku sa sformovala koalícia liberálov, radikálnej ľavice a krajne pravicových strán, ktorým sa podarilo prečísliť dve najväčšie politické sily v parlamente, a síce EPP a frakciu Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D).
Rozhodujúci odpor
Pre úspech ochrany šifrovania bolo v konečnom dôsledku rozhodujúce správanie časti socialistických europoslancov. Mnohí z nich sa totiž odklonili od oficiálnej línie vedenia svojej frakcie a pridali sa na stranu obhajcov digitálnych práv. Významnú úlohu v tomto smere zohrala nemecká europoslankyňa Birgit Sippel, ktorá bola hlavnou spravodajkyňou pre tento legislatívny spis.
Sippel potvrdila, že jasná väčšina poslancov chcela od začiatku obmedziť plošný dosah monitorovania a presadiť systém, v ktorom by sa opatrenia uplatňovali cielene, teda konkrétne voči podozrivým osobám.
Podľa nej bolo presadenie týchto zmien extrémne náročné, hlavne kvôli spomínaným procedurálnym obmedzeniam, ktoré si vyžadovali väčšinu hlasov. Sila poslaneckého mandátu sa však nakoniec ukázala ako dostatočná na to, aby parlament v schválenom texte vybojoval ochranu koncového šifrovania pre bežných občanov.
Tento krok Európskeho parlamentu teraz stavia do zložitej pozície Radu EÚ, ktorá zastupuje členské štáty, ktoré dlhodobo tlačia na plošnejšie formy kontroly digitálneho obsahu.
