Európa zažíva zbrojársky rozmach, aký tu nebol celé desaťročia. To, čo ešte pred pár rokmi pôsobilo ako dočasná reakcia na vojnu na Ukrajine, sa mení na dlhodobú prestavbu celého priemyslu. V roku 2026 už pribúdajú nové fabriky, výrobcovia lámu rekordy a štáty podpisujú objednávky v rozsahu, ktorý by bol ešte pred ruskou inváziou prakticky nepredstaviteľný.
Rozdiel oproti obdobiu pred ruskou inváziou na Ukrajinu je obrovský. Ešte na začiatku vojny dokázala európska výroba produkovať približne 300- až 400-tisíc delostreleckých granátov ročne. Dnes už ide o násobne vyššie kapacity, pričom investície sa postupne presúvajú aj do oblastí, ktoré boli ešte nedávno úzkym hrdlom európskej obrany.
Vyrastajú nové fabriky
Nemecký zbrojársky gigant Rheinmetall otvoril novú továreň na muníciu v Unterlüße, ktorá má po dosiahnutí plnej kapacity vyrábať približne 350-tisíc delostreleckých nábojov ročne. Ďalšia továreň vzniká v Litve, pričom investícia dosahuje až 300 miliónov eur so začiatkom výroby naplánovanej ešte počas tohto roka. Rheinmetall sa mimoriadne darí. Vidieť to aj na ekonomických výsledkoch z prvého polroka 2026, počas ktorého firma zaknihovala tržby 5,2 miliardy eur. Samotná divízia zbraní a munície narástla o tretinu, za čo vďačí zvýšenému záujmu od krajín ako Nemecko, Poľsko, Rumunsko aj ďalších krajín východnej Európy.
Podobný trend vidno aj bližšie k Slovensku. Československá skupina CSG rozširuje kapacity na veľkokalibrovú muníciu vrátane závodov na Slovensku. Len v auguste kúpila ďalší priemyselný areál v Nemecku, kde chce vyrábať strategické energetické materiály potrebné pre muníciu. Európsky priemysel totiž stále zápasí s nedostatkom surovín potrebných pre výrobu granátov. Na problém s nedostatkom kritických materiálov sme upozorňovali aj v súvislosti so slovenským antimónom.
Rok 2026 tiež ukázal, že samotné delostrelectvo už ani zďaleka nestačí. Francúzsko začalo prepájať zbrojárske firmy s automobilovým priemyslom, aby dokázalo vyrábať vojenské drony podobným tempom ako autokomponenty. Renault sa spojil s Thalesom a plánuje kapacitu približne 1 000 dronov mesačne. Viaceré francúzske projekty spolu mieria na desaťtisíce dronov ročne. Rheinmetall zase pripravuje s americkým Lockheed Martinom výrobu rakiet ATACMS priamo v Európe. Zbrojárske fabriky sa tak presúvajú od relatívne jednoduchých nábojov k protivzdušnej obrane, raketám a autonómnym systémom.
Obranné výdavky krajín EÚ vzrástli v roku 2025 na 418 miliárd eur a tento rok majú dosiahnuť dokonca 454 miliárd eur, teda približne o 75 % viac než v roku 2021. Plán Readiness 2030 zároveň počíta s možnosťou mobilizovať až 800 miliárd eur a nástroj SAFE ponúka ďalších 150 miliárd eur úverov na spoločné nákupy.
