Predstava práce až do sedemdesiatky už v Európe nie je iba vzdialeným scenárom. Dánsko má schválený dôchodkový vek 70 rokov a viaceré ďalšie krajiny hranicu postupne zvyšujú alebo ju priamo spájajú s očakávanou dĺžkou života. Rovnaký mechanizmus používa aj Slovensko, takže mladšie ročníky musia počítať s neskorším odchodom do penzie.
Dôvodom je najmä starnutie populácie. Podľa OECD pripadá v jeho členských krajinách v roku 2025 približne 33 ľudí vo veku nad 65 rokov na každých 100 ľudí vo veku 20 až 64 rokov. Do roku 2050 má tento pomer vzrásť až na 52. Medzi krajinami s mimoriadne výrazným zhoršením demografickej situácie je pritom aj Slovensko. Menej pracujúcich tak bude financovať rastúci počet ľudí, ktorí budú dôchodok poberať dlhšie.
Dánsko už schválilo dôchodok v 70 rokoch
Najvýraznejším príkladom je Dánsko. Tamojší parlament schválil, že od roku 2040 stúpne štátny dôchodkový vek na 70 rokov. Zmena sa bude týkať ľudí narodených po 31. decembri 1970. Dnes je hranica na úrovni 67 rokov, v roku 2030 stúpne na 68 a o päť rokov neskôr na 69 rokov.
Dánsky systém je dlhodobo naviazaný na vývoj strednej dĺžky života. Ak by súčasný mechanizmus pokračoval bez zmien, OECD pri človeku, ktorý vstúpil na pracovný trh v roku 2024, modeluje budúci dôchodkový vek dokonca okolo 74 rokov. To však zatiaľ nie je schválená hranica. Dánska vláda už naznačila, že pred ďalším automatickým zvyšovaním chce systém prehodnotiť, najmä s ohľadom na ľudí pracujúcich v náročných profesiách.
Zvyšujú aj ďalšie krajiny
Nemecko postupne smeruje k dôchodkovému veku 67 rokov, ktorý bude platiť pre ľudí narodených v roku 1964 a neskôr. Ani tým sa však debata nemusí skončiť. Aktuálne návrhy počítajú s možnosťou ďalšieho postupného rastu po roku 2031 v závislosti od toho, ako sa bude vyvíjať stredná dĺžka života.
Francúzsko zvolilo odlišný smer. Kontroverzná reforma, ktorá mala dôchodkový vek postupne zvýšiť až na 64 rokov, bola v roku 2026 čiastočne pozastavená. Pre ročník 1968 je tak aktuálne hranica 63 rokov a 9 mesiacov, pričom 64 rokov sa má týkať až ľudí narodených od roku 1969. Holandsko zase dôchodkový vek priamo spája s očakávaným dožitím a aktuálne sa pohybuje na úrovni 67 rokov a 3 mesiace.
Slovensko ide rovnakým smerom
Ani Slováci nemajú dôchodkový vek pre mladšie generácie pevne zastropovaný. Pre ľudí narodených po roku 1966 sa opäť stanovuje podľa vývoja strednej dĺžky života. Každý ročník sa svoj presný dôchodkový vek dozvie približne päť rokov vopred.
Pre ročník 1967 je hranica stanovená na 64 rokov a jeden mesiac. Od júla 2026 už pritom poznáme aj ďalší ročník. Ľudia narodení v roku 1968 majú všeobecný dôchodkový vek 64 rokov a dva mesiace. Naďalej zostáva zachované zníženie o šesť mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov.
To ešte neznamená, že dnešní mladí Slováci automaticky pôjdu do dôchodku v sedemdesiatke. OECD však upozorňuje, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa budúci dôchodkový vek pri zachovaní väzby na rastúce dožitie ďalej zvyšuje.
