Vojna na Blízkom východe spôsobila prudký rast cien ropy a palív, no nie všetci na súčasnej kríze prerábajú. Veľké energetické spoločnosti vykazujú vysoké zisky a čoraz väčšia skupina európskych krajín tvrdí, že časť mimoriadnych zárobkov by sa mala vrátiť ľuďom, ktorí za konflikt platia pri čerpacích staniciach a v rastúcich cenách tovarov. Tlak na Brusel sa teraz výrazne stupňuje.
Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko a Španielsko spoločne žiadajú diskusiu o celoeurópskej dani z mimoriadnych ziskov ropných spoločností. Ministri poslali spoločný list Írsku, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, a chcú tému zaradiť na septembrové rokovanie ministrov financií v Dubline.
Firmy zarábajú na kríze
Šestica krajín argumentuje tým, že ziskovosť ropných spoločností a marže pri rafinovaných produktoch vzrástli ešte výraznejšie než samotná cena ropy. Situáciu na trhu zásadne zmenil konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, ktorý od februára obmedzuje dopravu cez Hormuzský prieliv. Práve cez túto strategickú trasu za normálnych okolností prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Dôsledky už pritom cítime aj na Slovensku. Ropa Brent v júli zdražela o približne 25 %, pričom jej rast sa postupne preniesol do cien benzínu a nafty. Vyššie náklady na dopravu následne tlačia aj na ceny potravín, služieb a ďalšieho tovaru.
O podobnom návrhu sa pritom diskutuje už niekoľko mesiacov. Pôvodne ho na jar podporovalo päť krajín, o čom sme informovali už v máji. Teraz sa k nim pridalo Poľsko.
EÚ to už raz urobila
Návrh nie je bez precedensu. Po ruskej invázii na Ukrajinu prijala EÚ v roku 2022 dočasný solidárny odvod pre firmy z oblasti ropy, plynu, uhlia a rafinérií. Zdanili sa mimoriadne zisky, ktoré boli o viac ako 20 % vyššie než priemer z predchádzajúcich rokov. Minimálna sadzba pritom predstavovala 33 %.
Podľa neskoršieho vyhodnotenia Európskej komisie prinieslo opatrenie za roky 2022 a 2023 približne 26,15 miliardy eur. Po započítaní ešte nevymožených príjmov sa celková suma odhadovala až na 28,66 miliardy eur. Peniaze členské krajiny používali najmä na podporu domácností a firiem zasiahnutých energetickou krízou. Niektorým štátom sa takýto prístup zapáčil natoľko, že sa rozhodli nečakať na rozhodnutie EÚ. Napríklad, Portugalsko pripravilo vlastnú 33-percentnú daň z nadmerných ziskov ropných a rafinérskych spoločností za rok 2026, ktorá sa zťahuje na zisky presahujúce o viac než 20 % priemer rokov 2024 a 2025.
Európska komisia však novú spoločnú daň doteraz oficiálne nenavrhla a odpor existuje dokonca aj vo vnútri niektorých krajín, ktoré list podpísali.
