Predstavte si, že idete po diaľnici, stlačíte plyn a auto jednoducho odmietne zrýchliť. Nie preto, že má poruchu, ale preto, že pozná svoju polohu, vie o aktuálnom rýchlostnom limite a elektronika rozhodla, že rýchlejšie ísť nesmiete. Presne takýto scenár v posledných týždňoch rozvíril diskusiu o ďalšej generácii povinných systémov v európskych autách.
Správa vznikla koncom júna a pôvodne ju priniesol britský Daily Mail. Podľa jeho zdrojov sa v Bruseli diskutovalo o systéme, ktorý by po roku 2030 využíval satelitnú navigáciu, digitálne mapy, kamery a prípadne mobilné siete na automatické vynucovanie rýchlostných limitov.
Auto by vám jednoducho nedovolilo zrýchliť
Moderné vozidlo dokáže pomocou kamery prečítať dopravnú značku, pomocou satelitnej navigácie určiť svoju polohu a z digitálnej mapy zistiť maximálnu povolenú rýchlosť. Takýto systém by následne mohol po prekročení limitu znížiť výkon motora a postupne dostať vozidlo späť na povolenú rýchlosť. Pri prudkom zošliapnutí plynu by sa podľa pôvodných informácií mohlo počítať s krátkodobým núdzovým prekročením, napríklad pri vyhýbacom manévri.
Základ tejto technológie už pritom v autách máme. Od júla 2024 musia byť všetky nové vozidlá predávané v EÚ vybavené inteligentným asistentom rýchlosti ISA. Ten upozorňuje na prekročenie limitu a podľa použitého riešenia môže reagovať aj odporom plynového pedála alebo zásahom do výkonu.
Zásadný rozdiel je v tom, že súčasné pravidlá výslovne vyžadujú, aby vodič mohol systém vypnúť a aby mal možnosť jeho zásah prekonať. Auto vám teda dnes nemôže rýchlostný limit definitívne nadiktovať.
Súčasné systémy sa stále mýlia
Britská organizácia Thatcham Research otestovala súčasné systémy ISA v reálnej premávke a zistila výrazný rozdiel medzi výsledkami homologizačných skúšok a skutočnou jazdou. Najhoršie vozidlo dosiahlo pri bežnom spôsobe merania presnosť 91,3 %. Keď však výskumníci kontrolovali, či systém správne zareagoval pri každej jednotlivej zmene rýchlostného limitu, presnosť klesla na 74,3 %. Prakticky teda zobrazil nesprávny limit približne v jednom zo štyroch prípadov.
Testy dokonca zachytili nezmyselné limity 5 či 100 míľ za hodinu, čo síce pri jednoduchom upozornení predstavuje nepríjemnosť, no nič navyše. Ak by však rovnaký systém automaticky začal meniť výkon alebo brzdiť, chyba môže vytvoriť nebezpečnú situáciu.
Brusel povinné brzdenie zatiaľ nechystá
Európska komisia neskôr uviedla, že momentálne neposudzuje budúcu verziu ISA, ktorá by vodičovi povinne znemožnila prekročiť rýchlosť. Neexistuje ani oficiálny legislatívny návrh, ktorý by stanovoval povinné zavedenie takéhoto systému od roku 2030.
To neznamená, že technológia nemôže v budúcnosti vzniknúť. Automobilky už dnes majú väčšinu potrebného hardvéru a EÚ dlhodobo sprísňuje povinné bezpečnostné systémy.
