Európska únia výrazne mení svoj postoj k jadrovej energii. Kým ešte pred niekoľkými rokmi sa veľká časť európskej energetickej politiky sústreďovala predovšetkým na obnoviteľné zdroje, vysoké ceny elektriny, rastúca spotreba a geopolitické riziká vracajú jadro do centra pozornosti. Európska komisia už otvorene hovorí o potrebe nových reaktorov a do roku 2050 počíta s investíciami v hodnote približne 241 miliárd eur.
Európa totiž stále dováža veľkú časť energie a každá vážnejšia kríza na globálnych trhoch dokáže zasiahnuť ceny ropy či plynu. Ďalším problémom sú vysoké ceny elektriny, ktoré znižujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dokonca v marci vyhlásila, že predchádzajúci ústup Európy od jadra bol strategickou chybou.
EÚ počíta so stovkami miliárd eur
Najnovší jadrový program Európskej komisie predpokladá, že inštalovaný výkon jadrových elektrární v Únii vzrastie zo zhruba 98 GW v roku 2025 na približne 109 GW v roku 2050. Na výstavbu veľkých reaktorov a predlžovanie životnosti existujúcich blokov bude podľa Bruselu potrebných približne 241 miliárd eur. Jadrové elektrárne pritom už dnes vyrábajú približne 23 % elektriny v EÚ.
Ide o výrazný posun aj z finančného hľadiska. Európska komisia už vlani otvorila možnosť podporovať nové jadrové kapacity z pripravovaného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034. Jadrom rozdelená Európa však nezmizla. Francúzsko z neho vyrába väčšinu svojej elektriny a plánuje nové reaktory, zatiaľ čo Nemecko svoje posledné jadrové elektrárne odstavilo v roku 2023.
Pre Slovensko je táto debata mimoriadne dôležitá. U nás jadro už dnes tvorí dominantnú časť výroby elektriny a po dokončení Mochoviec bude jeho význam ešte vyšší. Odborníci pritom upozorňujú, že stabilný zdroj bude potrebný aj pri ďalšom rozširovaní solárnych a veterných elektrární, ktorých výkon závisí od počasia.
Veľké nádeje vkladajú do malých reaktorov
Brusel zároveň výrazne podporuje malé modulárne reaktory, známe ako SMR. Európska komisia chce prvé projekty dostať do prevádzky začiatkom 30. rokov a v marci 2026 oznámila vytvorenie garancie vo výške 200 miliónov eur, ktorá má pomôcť prilákať súkromný kapitál. Menšie reaktory by mohli napájať priemysel, mestá, výrobu vodíka či energeticky mimoriadne náročné dátové centrá.
Práve rozmach umelej inteligencie dodáva jadru ďalší argument. Moderné AI dátové centrá potrebujú obrovské množstvo stabilnej elektriny dostupnej 24 hodín denne. Francúzsko z toho už ťaží, keďže SoftBank tam pripravuje dátovú infraštruktúru v hodnote desiatok miliárd eur a jedným z hlavných dôvodov je práve silný jadrový energetický mix krajiny.
Návrat jadra však nebude jednoduchý ani lacný. Výstavba veľkých elektrární môže trvať mnoho rokov, projekty v Európe opakovane narážali na meškania a rast nákladov a vyriešiť treba aj skladovanie rádioaktívneho odpadu. Pri malých modulárnych reaktoroch navyše Európa zatiaľ nemá komerčne fungujúci projekt, ktorý by dokázal všetky sľubované výhody potvrdiť v praxi.
