Európska únia chce počas nasledujúcich rokov zásadne zmeniť spôsob, akým domácnosti, firmy aj doprava spotrebúvajú energiu. Elektrina má postupne nahrádzať plyn, ropu a ďalšie fosílne palivá. Brusel však priznáva, že bez zmeny cien a jednoduchšieho pripájania do siete sa ľudia ani podniky do nových technológií nepohrnú.
Európska komisia predstavila Akčný plán elektrifikácie, ktorého cieľom je zvýšiť podiel elektriny na konečnej spotrebe energie zo súčasných 23 % na 46 % do roku 2040. Ak sa to podarí, EÚ by podľa jej odhadu mohla každý rok ušetriť až 260 miliárd eur na dovoze fosílnych palív.
Plán nadväzuje na širšiu snahu znížiť závislosť Európy od dovážaného plynu a ropy. Elektrina však dnes v mnohých štátoch vychádza výrazne drahšie než plyn, čo domácnosti odrádza od tepelných čerpadiel a firmy od elektrifikácie výroby.
Elektrina má byť výhodnejšia
Komisia chce, aby do roku 2030 elektrina pre domácnosti nestála viac než 2,5-násobok ceny plynu. Pri priemysle má byť hranicou dvojnásobok. Pomôcť majú zmeny daní a sieťových poplatkov, ktoré tvoria približne štvrtinu účtu domácnosti za elektrinu.
Členské štáty by mohli znížiť poplatky vybraným skupinám, energetickým komunitám alebo energeticky náročným podnikom. Plán počíta aj s rýchlejším zavádzaním inteligentných elektromerov, vďaka ktorým môžete presunúť spotrebu do hodín, keď je elektrina lacnejšia. Na Slovensku už distribučné spoločnosti ponúkajú niektorým domácnostiam inteligentný elektromer za 1 euro.
Podľa Komisie môže byť prevádzka elektromobilu až o 78 % lacnejšia než používanie porovnateľného auta so spaľovacím motorom. Výmena plynového alebo olejového kotla za tepelné čerpadlo má pri priemernej európskej domácnosti znížiť účet za kúrenie až o 60 %.
Problémom zostáva vysoká vstupná investícia. Brusel preto spomína sociálny lízing, dotácie, Sociálno-klimatický fond aj národné programy, ktoré majú pomôcť s nákupom elektromobilov, tepelných čerpadiel či ďalších elektrických zariadení.
Menia sa aj emisné povolenky
Súčasťou balíka je aj dlho očakávaná revízia hlavného systému emisných povoleniek EU ETS. Komisia chce vytvoriť Banku pre dekarbonizáciu priemyslu s rozpočtom 100 miliárd eur a vyžadovať, aby členské štáty polovicu svojich príjmov z ETS investovali späť do modernizácie dotknutých odvetví.
Priemysel má dostávať bezplatné povolenky aj po roku 2030. Plná podpora však bude podmienená tým, že firmy rovnakú hodnotu investujú do znižovania emisií priamo v EÚ. Postupne sa má rozšíriť aj okruh lodí, letov a spaľovní komunálneho odpadu zahrnutých do systému.
Nič z toho však nezačne platiť okamžite. Časť opatrení musí prejsť legislatívnym procesom a veľa bude závisieť aj od spôsobu, akým ich zavedú jednotlivé členské štáty. Práve národné dane, poplatky, dotácie a rýchlosť rozvoja elektrických sietí napokon rozhodnú, či sa európsky plán prejaví aj na účtoch slovenských domácností.
