Predseda Európskej rady António Costa pripustil, že Európska únia má potenciál priamo rokovať s ruským prezidentom Vladimírom Putinom o mieri na Ukrajine. Stalo sa tak uprostred rastúcej frustrácie európskych lídrov z pomalého tempa mierových rokovaní zo strany Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa. O tomto vývoji informoval denník Financial Times (FT), píše Yahoo.
Európa chce silnejší hlas
Costa momentálne diskutuje s lídrami všetkých 27 členských štátov EÚ o tom, ako by sa Únia mala zapojiť do mierového procesu, ak nastane vhodná príležitosť. Podľa správy FT by takýto krok podporoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten dokonca opakovane zdôrazňuje, že zapojenie Európy do rokovaní považuje za kľúčové.
Kancelária ukrajinského prezidenta potvrdila diskusie o väčšej koordinácii na európskej úrovni a navrhla, aby EÚ mala jedného spoločného vyjednávača zastupujúceho všetky členské štáty.
Európska únia dlhodobo trvá na tom, že o Ukrajine sa nesmie rozhodovať bez účasti Kyjeva. Podľa FT však medzi európskymi lídrami rastie obava, že rokovania pod vedením USA neprinášajú dostatočný pokrok a EÚ by mohla byť zatlačená na okraj procesu a prinútená akceptovať dohodu, s ktorou nebude plne stotožnená. „Nikto momentálne nevidí zo strany Ruska skutočný záujem o seriózne rokovania,“ zdôraznil Costa.
Ako uvádza portál Euronews, myšlienka priamej diplomatickej angažovanosti EÚ voči Kremľu nie je jednotná naprieč všetkými členskými štátmi. Pobaltské krajiny a Lotyšsko apelujú na vymenovanie osobitného vyjednávača EÚ, zatiaľ čo Nemecko priame rokovania odmieta s odôvodnením, že Putin zastáva maximalistické požiadavky. Francúzsky prezident Emmanuel Macron naznačil, že obnovenie dialógu by malo prebiehať bez príliš veľkého počtu sprostredkovateľov a so zreteľným mandátom, pričom vyjadril záujem o spoločný európsky postup.
Mierové rokovania na mŕtvom bode
Posledné trojstranné stretnutie medzi USA, Ukrajinou a Ruskom sa konalo 18. februára tohto roku, informuje Štandard. Odvtedy sa diplomatický proces fakticky zasekol, a to aj v dôsledku toho, že Trump sa sústredil na vojnu na Blízkom východe, respektíve konflikt s Iránom. Zelenskyj vo štvrtok 7. mája uviedol, že Rustem Umerov, tajomník Ukrajinskej rady pre národnú bezpečnosť a obranu, pricestoval do USA, aby sa stretol s Trumpovými osobitnými vyslancami, vrátane Steva Witkoffa. Cieľom je oživenie diplomatického procesu.
Agentúra Reuters správu o prípravách EÚ na priame rokovania s Moskvou v čase zverejnenia nevedela nezávisle potvrdiť. Brusel napriek tomu systematicky zvažuje rôzne scenáre. Ako upozornil portál Startitup.sk, podobné rokovania s Moskvou žiadali aj predseda vlády SR Robert Fico a francúzsky prezident Macron, čo naznačuje, že výzva na diplomatickú aktivitu EÚ prichádza z viacerých smerov.
Čo na to Moskva?
Kľúčovým problémom ostáva, že z Ruska neprichádzajú jasné signály ochoty rokovať s predstaviteľmi EÚ. Costa to otvorene priznal a zároveň zdôraznil, že Únia nechce narúšať americké diplomatické úsilie. Ako uviedol Denník N, Costa už v marci hovoril o tom, že EÚ musí byť na podobný scenár pripravená, ak by rokovania pod vedením USA zlyhali alebo sa zastavili. „Musíme byť pripravení pokračovať v úsilí a pokúsiť sa dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine,“ povedal predseda Európskej rady.
Neprehliadnite
Spor o vyjednávača
Lídri EÚ sa taktiež zatiaľ nevedia dohodnúť na konkrétnych parametroch prípadného zapojenia Únie do rokovaní. Problémom je výber osoby vyjednávača, načasovanie prípadného kontaktu s Moskvou, ako aj obsah návrhu, ktorý by EÚ predložila Putinovi.
Viaceré európske vlády sa od myšlienky priamych rokovaní s Ruskom dištancujú, pričom za hlavný problém považujú práve chýbajúcu ochotu Ruska pristúpiť na kompromis.
Prečo je to citlivé
Európska únia nie je vojenskou alianciou s jednotnou zahraničnou politikou; spoločné zahraničnopolitické rozhodnutia si vyžadujú jednomyseľnosť všetkých 27 členských krajín. To v praxi znamená, že jediné veto môže zablokovať akékoľvek spoločné stanovisko.
Na druhej strane, práve EÚ je jedným z kľúčových prispievateľov k obnove Ukrajiny a k financovaniu jej obrany, a teda má legitímny záujem mať adekvátne zastúpenie pri akejkoľvek mierovej dohode.
