Americký prezident Donald Trump počas víkendu tvrdo odmietol odpoveď Iránu na americký mierový návrh, dokonca ju označil za úplne neprijateľnú. Tým sa znovu rozvírila neistota okolo ďalšieho vývoja konfliktu medzi USA a Iránom. Na energetických trhoch pritom platí, že práve neistota býva jedným z najsilnejších cenotvorných faktorov, pretože obchodníci okamžite premietajú do cien riziko výpadkov dodávok aj možnosť ďalšej vojenskej eskalácie.
To sa ukázalo aj v predchádzajúcich dňoch, keď ceny ropy striedavo rástli a klesali podľa toho, či sa objavili správy o bojoch, alebo naopak o šanci na dohodu. Agentúra Reuters informovala, že po obnovených nepriateľských akciách medzi USA a Iránom ropa prudko zdražela, hoci neskôr časť ziskov odovzdala v očakávaní možného diplomatického posunu. CNBC zase začiatkom mája písala, že ceny klesli po správach o trvajúcom prímerí, pričom pri predchádzajúcich signáloch o novej iránskej výzve na rokovania cena ropy slabla ešte výraznejšie.
O tomto „hojdačkovom“ efekte hovoril aj analytik Radovan Potočár pre STVR. Trh už nereaguje len na reálne výpadky, ale aj na samotné očakávania, či sa konflikt podarí uhasiť alebo sa znovu rozhorí.
Hormuzský prieliv v centre pozornosti
Najväčšie obavy sa dlhodobo viažu na Hormuzský prieliv, teda jednu z najdôležitejších tepien svetového obchodu s ropou. Cez tento koridor prechádza viac ako pätina globálnych dodávok ropy a analytici preto očakávali, že ceny ostanú zvýšené dovtedy, kým nebude jasné, ako bezpečne budú pokračovať toky suroviny z regiónu.
Po vyostrení konfliktu sa prechod cez prieliv stal prakticky vysoko rizikovou trasou, pričom počet tranzitov prudko klesol a časť tankerov dokonca ostala v oblasti zablokovaná. Ak by sa obmedzenia predĺžili na niekoľko týždňov, analytické domy podľa Reuters nevylučovali rast cien Brentu nad hranicu 100 dolárov za barel, v niektorých scenároch aj výrazne vyššie.
To je dôležité aj z pohľadu Európy a Slovenska. Problém totiž nespočíva len v tom, že by na trhu chýbala časť ropy, ale aj v tom, že by sa skomplikoval prístup k náhradným kapacitám. Pri prerušení pohybu cez Hormuz sa stáva menej dostupnou nielen aktuálna produkcia, ale aj časť rezervnej kapacity krajín OPEC, ktorá by sa inak použila na stabilizáciu trhu.
Čo žiada Irán
Podľa správ o návrhu na prímerie a širšiu dohodu sa v memorande objavovali body týkajúce sa ukončenia vojny, odblokovania lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, uvoľnenia sankcií voči iránskej rope a ďalších rokovaní o jadrovom programe.
Takto obsah pripravovaného rámca opísal web Sprague Energy s odvolaním sa na očakávanú iránsku odpoveď na americký 14-bodový návrh. Al-Monitor následne uviedol, že iránska reakcia obsahovala podmienky, ktoré Trump odmietol, avšak samotný prezident nepriblížil, ktoré konkrétne body považuje za neprijateľné.
A práve tu sa ukazuje problém, na ktorý upozorňuje aj Potočár. Trh totiž nevie, aký je konečný a realistický cieľ Spojených štátov. Kým nie je jasné, za akých podmienok by Washington pristúpil na dohodu a čo by bol ochotný akceptovať Teherán, obchodníci jednoducho musia pracovať s najrizikovejším scenárom, teda s očakávaním, že napätie ešte bude nejaký čas pretrvávať.
Takáto neistota má na cenu ropy často podobný efekt ako samotný výpadok dodávok. Ak chýba dôveryhodný výhľad na deeskaláciu, rastie geopolitická prirážka a tá sa následne prenáša do veľkoobchodných cien palív.
Mohlo by vás zaujímať
Neistota sa prejavuje už aj u nás
Dôsledky na slovenský pritom vidno už teraz. Denník N s odvolaním sa na údaje Štatistického úradu SR informoval, že v týždni do 3. mája stúpla priemerná cena litra Naturalu 95 na 1,777 eura a cena litra nafty na 1,849 eura, pričom obe palivá boli drahšie než v Česku, Poľsku aj Maďarsku; lacnejšie boli len oproti Rakúsku. Už v marci pritom Štatistický úrad SR evidoval citeľný rast cien, keď sa benzín 95 dostal na 1,524 eura za liter a bežná nafta na 1,528 eura za liter.
Slovenské ceny už aktuálne odrážajú napätie na globálnom ropnom trhu a zároveň aj domáce daňové nastavenie. Potočár upozorňuje, že práve vyššie daňové zaťaženie je jedným z dôvodov, prečo sú pohonné látky na Slovensku miestami drahšie než u susedov. Tento argument podporujú aj dostupné porovnania, podľa ktorých Poľsko aj Česko pristúpili v minulosti k priaznivejšiemu daňovému nastaveniu palív než Slovensko.
Pre všetkých motoristov je podstatné, že ani posledné zdraženie nemusí byť konečné. Ak sa konflikt opäť zhorší alebo sa predĺži neistota okolo plavby cez Hormuzský prieliv, veľkoobchodné ceny ropných produktov môžu ďalej rásť. Samozrejme, to by sa s odstupom času prejavilo aj na čerpacích staniciach.
