Zatiaľ čo európske domácnosti v dôsledku vojny na Blízkom východe platia vyššie ceny elektriny, pohonných hmôt a potravín, šesť popredných európskych firiem zarobilo v prvom štvrťroku 2026 spolu takmer 22 miliárd dolárov. Pätica krajín Európskej únie preto zaslala Európskej komisii list s požiadavkou na zavedenie mimoriadnej dane z týchto nadmerných ziskov. Firmy to odmietajú, Komisia zatiaľ na požiadavky neodpovedala, píšu Správy STVR.
Spúšťačom celého reťazca udalostí bola americko-izraelská vojenská operácia proti Iránu, ktorá sa začala 28. februára. Jej dôsledkom bolo narušenie dodávok cez Hormuzský prieliv, úzku vodnú cestu, cez ktorú (za bežných okolností) prechádza zhruba pätina všetkých svetových dodávok ropy a plynu.
Ceny ropy podľa E15 vykázali rast o 57 percent, čo viacerí analytici opisujú ako najväčšie narušenie dodávok suroviny v novodobej histórii. Pocítili to aj slovenské domácnosti, hlavne na cenách pohonných hmôt a rastúcej inflácií. Smutné však je, že sú to hlavne tí s bežnými či nižšími príjmami, ktorí na krízu doplácajú najviac. Časť energetického sektora (keďže energie boli zasiahnuté najviac), dokázala aj z takto smutnej situácie vyťažiť obrovské zisky.
Kto zarobil? A koľko?
Analýza britskej BBC, na ktorú sa odvoláva Startitup, zdokumentovala hneď niekoľko známych mien, ktoré sa tešia podstatne vyšším ziskom. Medzi nimi je Shell, najväčšia európska ropná a plynárenská spoločnosť. Tá v prvom štvrťroku 2026 vykázala zisk 6,9 miliardy dolárov, teda o 115 percent viac ako v poslednom štvrťroku 2025 a o 24 percent viac ako v rovnakom období minulého roka. Firma výrazne prekonala očakávania analytikov, ktorí rátali so 6,4 miliardami.
Francúzska TotalEnergies zvýšila zisk medziročne takmer o tretinu, presnejšie na 5,4 miliardy dolárov, pričom za rastom stoja hlavne prudké cenové pohyby na ropných a plynárenských trhoch. Britská BP viac ako zdvojnásobila štvrťročný zisk na 3,2 miliardy dolárov a svoju obchodnú divíziu označila za „výnimočnú“.
Ako sme spomenuli, šesť najväčších európskych energetických spoločností spolu zarobilo v prvých mesiacoch tohto roka zarobilo takmer 22 miliárd dolárov.
Mali by zaplatiť?
Hoci biznis je biznis, a ten nezriedka profituje práve zo zlých udalostí, poniektoré krajiny sú toho názoru, že by si dané firmy nemali nechať svoje štedré zárobky len pre seba.
Španielska ministerka pre ekonomickú transformáciu Sara Aagesen uviedla: „Musíme nájsť balans medzi spotrebiteľmi a odvetviami, ktoré touto krízou trpia, a spoločnosťami, ktoré z nej profitujú. Chceme rovnováhu.“ Krajiny, ktoré sa pod toto podpísali, sú Španielsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko a Portugalsko.
Nie je to pritom prvý takýto dokument. Po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 EÚ zaviedla dočasnú daň z nadmerných ziskov energetických firiem. Opatrenie pomohlo financovať podporné programy pre domácnosti a zmierniť inflačné tlaky. Tentoraz je situácia podobná, len s iným konfliktom v pozadí. Aj grécky minister energetiky Stavros Papastavru potvrdil, že ministri energetiky EÚ o zavedení dane z mimoriadnych ziskov rokujú. Komisia však zatiaľ na list piatich krajín neodpovedala.
No samozrejme, nie všetci s návrhom súhlasia. „Producenti fosílnych palív fungujú v cykle nárast-pokles. Tieto aktuálne zisky by im mohli pomôcť stabilizovať ich investície. Preto si myslím, že k tejto diskusii treba pristúpiť starostlivo,“ uviedol analytik German Marshall Fund of US Eamon Drumm podľa STVR.
Kto ďalší zarába na kríze?
Energetické firmy však nie sú jedinými víťazmi konfliktu. BBC ukázala prstom aj na bankový sektor. Americká JP Morgan dosiahla v prvom štvrťroku 2026 rekordné tržby z obchodovania vo výške 11,6 miliardy dolárov, čo banke pomohlo dosiahnuť jeden z najvyšších štvrťročných ziskov v histórii. Americká „veľká šestka“ bánk spolu vykázala za prvý štvrťrok zisk 47,7 miliardy dolárov.
A pochopiteľne, profituje aj zbrojársky sektor. Britská BAE Systems očakáva výrazný rast tržieb, americké Lockheed Martin, Boeing a Northrop Grumman hlásia rekordné, hoci zatiaľ nevybavené objednávky. Paradoxne, rastie aj záujem o obnoviteľné zdroje energie, čo je celkom logické, keďže vyššie ceny pohonných hmôt štandardne zvyšujú záujem o solárne panely aj elektromobily. Konkrétne britský predajca energie Octopus Energy uviedol, že od konca februára stúpol predaj solárnych panelov o polovicu.
Napokon nemožno opomenúť, že kríza na Blízkom východe prospela aj Rusku. Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) vypočítalo, že Rusko v prvých dvoch týždňoch americko-izraelskej vojny zarobilo na vývoze fosílnych palív 7,7 miliardy eur. V marci dosahovali ruské denné príjmy z exportu ropy, plynu a uhlia okolo 513 miliónov eur, teda ešte viac ako vo februári.
Paradoxom je, že EÚ podľa CREA naďalej dováža ruské energetické zdroje v hodnote asi 50 miliónov eur denne, najmä plyn dodávaný plynovodmi, na ktorý sa nevzťahujú sankcie.
