Európska únia sa po rokoch ticha môže začať pripravovať na najväčšie rozšírenie od roku 2004. Záujem o začlenenie po novom prichádza hneď z troch strán, a to aj z tých, od ktorých by to asi málokto čakal. Sever Európy prehodnocuje svoju výnimku, Briti začínajú ľutovať Brexit a záujem má aj Balkán, píšu Aktuality.
Konkrétny krok spravil Island. Tamojšia vláda rozhodla o usporiadaní referenda o obnovení prístupových rokovaní s Európskou úniou, pričom hlasovanie je naplánované na 29. augusta tohto roku. Island požiadal o členstvo v EÚ v roku 2009 po ťažkej finančnej kríze, no rokovania zastavil v roku 2013 po zmene vlády.
Island by bol pre EÚ cenná pomoc. Je to bohatá krajina, ktorej HDP na obyvateľa prevyšuje väčšinu členských štátov EÚ. Je členom Európskeho hospodárskeho priestoru a Schengenu, čo znamená, že už funguje podľa väčšiny európskych pravidiel. Nemá však hlasovacie práva v inštitúciách EÚ.
Zdôrazňujeme, že referendum sa netýka samotného vstupu do EÚ, ale len obnovenia rokovaní. Verdikt, či sa Island pripojí, prinesú až výsledky týchto diskusií, ktoré sa môžu ťahať dlhšiu dobu.
Brexit sa zmenil na Bregret
Je to už dekáda, čo veľká časť Britov ospevovala referendum o takzvanom Brexite, teda vystúpení Veľkej Británie z EÚ. Od toho momentu sa ale verejná mienka zmenila. Viac než polovica Britov, konkrétne 53 percent, teraz podporuje návrat do EÚ. Prieskum agentúry YouGov pritom uvádza, že podľa až 56 percent respondentov bolo hlasovanie za Brexit veľkou chybou. 65 percent Britov by ocenilo obnovenie bližšieho vzťahu s EÚ.
Takýto obrat je však politicky veľmi komplikovaný. Britská vláda sa k opätovnému vstupu do EÚ príliš nevyjadruje. Pritom 44 percent Britov si myslí, že pokus o návrat do EÚ by bol v súčasnosti nesprávnou prioritou. Ani Európska komisia nie je v tejto téme príliš zhovorčivá. Naposledy uviedla len toľko, že cieli na “praktickú a sektorovú spoluprácu” v rámci nadchádzajúceho summitu.
Západný Balkán
Určitý vývoj sa očakáva aj v súvislosti so západným Balkánom. Čierna Hora, Srbsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo a Severné Macedónsko roky čakajú na konkrétny termín vstupu. Doposiaľ najďalej pokročila Čierna Hora, ktorá chce uzavrieť prístupové rokovania už do roku 2028.
Srbsko je kandidátom na členstvo od roku 2012, no uzavrelo len dve kapitoly prístupových rokovaní. Bosna a Hercegovina, Kosovo a Severné Macedónsko trápia na vnútropolitické problémy.
Aj Slovensko podporuje vstup týchto krajín do EÚ. Vláda tento rok vyhlásila integráciu západného Balkánu za strategickú prioritu svojej zahraničnej politiky. Minister Juraj Blanár zdôraznil, že začlenenie balkánskych krajín posilní bezpečnosť celého kontinentu.
Aj Nórsko a Švajčiarsko
Späť k severu, okrem Islandu sa v súvislosti so začlenením do EÚ spomína aj Nórsko. To je rovnako ako Island členom EHP a Schengenu, takže dodržiava väčšinu európskych pravidiel. Taktiež naďalej koordinuje svoju sankčnú politiku voči Rusku a Iránu, a to priamo s EÚ. V zahraničnej politike teda koná de facto ako riadny člen.
Napokon sa v diskusiách objavuje aj Švajčiarsko, ktoré má s EÚ viac ako 120 bilaterálnych dohôd. Formálna žiadosť o členstvo je zmrazená od roku 1992, no obe krajiny naďalej prehlbujú vzájomné vzťahy.
Nie je to len o ekonomike
V prípade, že by sa naplnili všetky scenáre (Island, krajiny Balkánu, prípadne perspektívne Ukrajina a Moldavsko) EÚ by sa rozrástla o desiatky miliónov ľudí a nové územia. Hlavne Island by bol vítaným prínosom, keďže je to síce malá, no bohatá krajina s nízkym dlhom a silným rybárstvom. Balkánske krajiny by predstavovali väčšiu záťaž v oblasti konvergencie, no napriek tomu majú silný demografický a trhový potenciál.
Treba však mať na pamäti, že rozšírenie EÚ nie je len ekonomickou kalkuláciou. Kontinent sa mení pod nátlakom Washingtonu, ktorý oslabuje záväzky voči NATO, aj Moskvy, ktorá sa snaží udržať vplyv na Balkáne. V súvislosti s týmto kontextom je teda rozšírenie EÚ výhodné aj z hľadiska geopolitiky.
