Slovenský systém starobného dôchodkového sporenia tento mesiac zaznamenal dôležitý úspech. Celkový objem majetku pod správou dôchodkových správcovských spoločností presiahol hodnotu 20 miliárd eur. Tento výsledok potvrdzuje postavenie druhého piliera ako robustného prvku dôchodkového zabezpečenia.
Toto číslo zároveň potvrdzuje rapídne tempo rastu, zhodnocovania a kumulácie príspevkov. Pre lepšie porozumenie, prvá hranica (10 miliárd eur) bola prekonaná v roku 2020: trvalo 15 rokov od vzniku systému, kým sa to podarilo. Na zdvojnásobenie tohto objemu však stačilo iba ďalších šesť rokov. Tento dynamický vývoj podľa tlačovej správy, ktorú obdržala naša redakcia, odráža stabilitu prílevu nových príspevkov a zároveň poukazuje na efektivitu investičných stratégií v poslednom období.
Rast majetku je poháňaný viacerými faktormi súčasne. Kľúčovú rolu zohráva pravidelný prílev príspevkov od miliónov pracujúcich. Druhým dôležitým faktorom je trhové zhodnotenie existujúcich úspor. Práve kombinácia týchto zložiek vytvorila v apríli podmienky pre dosiahnutie (a prekonanie) nového míľnika. Systém taktiež vykazuje známky vysokej odolnosti voči vonkajším vplyvom.
Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) vníma tento stav ako potvrdenie, že momentálne nastavené smerovanie je správne. Zrýchlenie rastu po roku 2020 podľa nej len dokazuje silu zloženého úročenia a vyššej efektivity fondov.
Koľko ľudí sporí?
V druhom pilieri si na svoj budúci dôchodok aktuálne sporia viac ako dva milióny občanov. Konkrétny stav k 31. marcu 2026 dosiahol úroveň 2 081 626 sporiteľov. To znamená, že do systému je zapojených približne 80 percent všetkých ekonomicky aktívnych osôb na Slovensku.
Od roku 2015 si pilier udržiava stabilný prírastok. Ročne do neho vstupuje v priemere 70-tisíc nových osôb. Čo sa však v posledných troch rokoch zmenilo, je štruktúra týchto vstupov. Nadpolovičná väčšina nových sporiteľov prichádza cez inštitút automatického vstupu: tento mechanizmus sa aktivuje pri prvom vstupe na trh práce.
Legislatíva pritom ponúka sporiteľom určitú mieru flexibility, pokiaľ ide o rozhodovanie. Po automatickom vstupe majú občania dvojročnú lehotu na rozhodnutie o zotrvaní v systéme. Dobrovoľný vstup je možný pre všetky osoby do veku 40 rokov.
Vysoká miera účasti ale svedčí o tom, že pracujúci majú dôveru v súkromné dôchodkové sporenie. Obrovská účasť však zároveň vytvára tlak na efektívnu správu aktív. Väčšina sporiteľov si našťastie uvedomuje dôležitosť diverzifikácie svojich budúcich príjmov.
Vplyv investičných stratégií
Zásadným bodom zlomu v zhodnocovaní bolo zavedenie predvolenej investičnej stratégie. Tento krok viedol k masívnemu presunu majetku do progresívnejších fondov. V apríli 2026 sa už viac ako 80 percent všetkých úspor nachádza v indexových fondoch.
Miroslav Kotov, predseda ADSS, pripisuje aprílový rast práve výkonnosti akciových trhov. Konkrétne akciové indexy v USA dosiahli v tomto období svoje historické maximá, pričom európske trhy sa k týmto rekordným úrovniam celkom výrazne priblížili. Tento globálny trend priamo potiahol hodnotu majetku v negarantovaných fondoch.
Neprehliadnite
Zaujímavosťou je, že pozitívny vývoj prebiehal aj napriek pretrvávajúcim či dokonca novým geopolitickým rizikám. Indexové fondy dokázali aj za takýchto podmienok vyťažiť maximum pre koncových klientov.
Predvolená stratégia minimalizuje riziko nesprávneho nastavenia portfólia zo strany sporiteľa. Väčšina majetku je tak investovaná v súlade s dlhodobým horizontom sporenia. Práve indexové fondy sú motorom, ktorý skracuje čas potrebný na nahromadenie ďalších miliárd. Efektívna správa aktív sa tak stala hlavným určujúcim faktorom pre výšky budúcich dôchodkov.
Stabilita nie je vždy 100-percentná
Treba ale pamätať na to, že hodnota úspor v druhom pilieri nie je lineárna, pričom podlieha trhovým výkyvom. Miroslav Kotov upozorňuje, že objem majetku môže aj kolísať. Príkladom bol apríl predchádzajúceho roku, kedy prudký prepad na svetových akciových trhoch znížil objem majetku pod 16 miliárd eur. Za týmto poklesom však nasledovalo celkom rýchle zotavenie. Sporiteľom sa preto odporúča pri krátkodobých prepadoch, hoc aj výraznejších, nepanikáriť.
Pre úspech je kľúčové dodržiavanie dlhodobej investičnej stratégie. Negarantované fondy sú prirodzene rizikovejšie, ale ponúkajú vyšší výnosový potenciál. Práve nepríjemná skúsenosť z minulého roka ukázala dôležitosť disciplíny sporiteľov. Inak povedané, trpezlivosť je kľúč: rýchly návrat k rastu umožnil prekonať hranicu 20 miliárd eur len o rok neskôr.
Tento cyklus podľa ADSS potvrdzuje, že druhý pilier je nastavený na dlhodobé ciele. Krátkodobé výkyvy sú v trhovom prostredí bežným javom, aj mimo druhého pilira. Taktiež treba myslieť na to, že existuje systém ochrany úspor a odborný dohľad, ktorých účelom je minimalizovať neštandardné riziká.
Štrukturálne parametre
Pokiaľ ide o financovanie systému, to je založené na rozdelení povinných odvodov na dôchodkové poistenie. Celková sadzba týchto odvodov predstavuje 18 percent z hrubej mzdy. Väčšina z tejto sumy, konkrétne 14 percent, zostáva v Sociálnej poisťovni, zvyšné štyri percentá putujú na súkromný osobný účet sporiteľa v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Tento model zaručuje kombináciu priebežného a zásluhového systému. Majetok sporiteľa je jeho súkromným vlastníctvom.
Celý proces sporenia pritom podlieha zákonu č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Činnosť správcovských spoločností je teda pod striktným dohľadom Národnej banky Slovenska. Legislatíva jasne definuje riziká spojené s investovaním, a taktiež upozorňuje, že doterajšie výnosy nie sú zárukou budúcich ziskov.
Čo sa týka transparentnosti systému, čo je taktiež veľmi dôležitý faktor, hlavne pri takomto objeme peňazí, tá je zabezpečená pravidelným informovaním sporiteľov. Každý klient má prístup k údajom o stave svojho osobného účtu.
Sú tu riziká. No aké?
Slovensko už dlhšie čelí zhoršujúcej sa demografickej situácii. Štatistiky naznačujú, že pomer pracujúcich k dôchodcom sa bude v budúcnosti vyvíjať skôr nepriaznivo: počet pracujúcich bude rásť pomalšie, prípadne klesať, zatiaľ čo dôchodcov bude čoraz viac. To znamená, že na jeden dôchodok bude musieť robiť viac ľudí. Práve tento vývoj len ďalej poukazuje na to, ako dôležité sú vlastné úspory na dôchodok.
ADSS preto odporúča sporiteľom ukladať aj dobrovoľné príspevky. Vlastné úspory sa podľa nej priebežne stanú kľúčovým zdrojom príjmu v starobe, čo značí, že povinné odvody v budúcnosti nemusia stačiť na udržanie životného štandardu.
Dobrovoľné úspory v druhom pilieri pritom ponúkajú viaceré výhody. Klienti profitujú z nízkych poplatkov a vysokej úrovne ochrany úspor. Tieto príspevky sú evidované na samostatnom pod-účte klienta. Sú teda oddelené od povinných odvodov. Sporiteľ tak môže flexibilne zvyšovať svoju budúcu dôchodkovú hodnotu.
Vzhľadom na aktuálny stav verejných financií (ktorý má ďaleko od ideálneho) je význam samostatnej zodpovednosti čoraz silnejší. Práve druhý pilier poskytuje hotovú infraštruktúru pre toto doplnkové sporenie.
