Desaťtisíce Slovákov v druhom dôchodkovom pilieri by mohli dostať šancu, ktorú doteraz nemali, a to porovnať si výšku penzie pred samotným odchodom do dôchodku a rozhodnúť sa, odkiaľ ju budú poberať. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje na návrhu, ktorý by im práve toto umožnil.
Nejde pritom o ďalšie otvorenie druhého piliera, ale o nový mechanizmus pri prechode do penzie. O návrhu zatiaľ rozhodnuté nie je, zámer ešte prerokúva pracovná skupina zložená z odborníkov, zástupcov ministerstva aj opozičných strán.
Chorvátsky model na Slovensku
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) predstavil nápad, ktorý sa v odborných kruhoch označuje ako chorvátsky model. Podľa jeho slov by sa pred nástupom na dôchodok ľuďom umožnilo rozhodnúť, čo je pre nich lepšie, či poberať dôchodok kombinovane z prvého a druhého piliera, alebo sa vrátiť do Sociálnej poisťovne a dostávať penziu len z prvého piliera, akoby celý čas sporili výlučne tam.
Ako informujú Topky.sk, Tomáš tento zámer avizoval 14. apríla pred rokovaním vlády a označil ho za veľmi vecný návrh. Dôležitý aspekt celého riešenia spočíva v tom, že druhý pilier by sa neotváral počas produktívneho veku sporiteľov, ale výlučne na jeho konci. Tým by sa predišlo hromadným výstupom, ktoré v minulosti destabilizovali fondy a sťažovali dôchodkovým správcovským spoločnostiam dlhodobé plánovanie investícií.
Kto by mal z toho prospech
Návrh cieli hlavne na tých, ktorí utrpeli kvôli rozhodnutiam predchádzajúcich vlád. Ako referujú Aktuality, jednofarebná vláda Smeru v roku 2013 presunula sporiteľov z výnosnejších akciových fondov do menej výnosných garantovaných fondov. Tí, čo odvtedy zostali pasívni a nezmenili investičnú stratégiu, si do roku 2023 nasporili výrazne menej, než keby zostali v akciových fondoch.
Podľa ekonóma Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže byť miera náhrady takýchto sporiteľov o dva až päť percentuálnych bodov nižšia než v prípade poberania dôchodku len z prvého piliera. To v praxi znamená rozdiel 30 až 70 eur mesačne.
Práve túto skupinu by nový mechanizmus zachránil pred nižšou penziou ako dôsledkom vládneho zásahu. Šuster to vníma aj ako morálne gesto. Vláda, personálne i obsahovo podobná tej z roku 2013, by týmto krokom de facto priznala svoju zodpovednosť za vtedajšie rozhodnutia.
Odborníci majú výhrady
Návrh však nie je úplne dokonalý, čo asi neprekvapí. Analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP) počas rokovaní pracovnej skupiny upozornili, že toto riešenie by prenášalo nielen minulé, ale aj všetky budúce fiškálne riziká z druhého piliera na verejné financie.
Ako zdôraznil Marian Šaling, riaditeľ odboru dlhodobej udržateľnosti na IFP, vznikal by aj morálny hazard: sporiteľ by mohol investovať do čo najrizikovejších aktív s vedomím, že prípadné straty mu doplatí štát prostredníctvom prvého piliera. Ekonóm Šuster ďalej upozorňuje, že takto nastavený systém by znevýhodnil najmä mužov, keďže peniaze v druhom pilieri sú dedičné, zatiaľ čo v prvom pilieri sa nededia a zostávajú v systéme.
Zároveň by sa tým oslabila základná filozofia dvoj-pilierového systému, teda rozkladať finančné riziko a nekopiť ho na jednom systéme. Ak by došlo na rozsiahle presuny do Sociálnej poisťovne, dlhodobý tlak na priebežný systém by sa pri starnúcom obyvateľstve mohol ďalej stupňovať.
Neprehliadnite
Koľkých sa to dotkne?
Presný počet potenciálnych záujemcov zatiaľ nie je jasný, no dostupné čísla naznačujú, že môže ísť o státisíce ľudí. Podľa Aktualít v roku 2023 bolo do predvolenej investičnej stratégie automaticky presunutých približne 700-tisíc pasívnych sporiteľov, teda ľudí, ktorých štát v roku 2013 preradil do menej výnosných fondov, a ktorí odvtedy nevykonali žiadnu aktívnu zmenu v investičnej stratégii.
Okruh tých, ktorých sa dôsledky zásahu z roku 2013 reálne dotýkajú, by pritom mohol byť ešte väčší. IFP momentálne pracuje na podrobných prepočtoch dopadu navrhovanej zmeny na verejné financie. Bez nich bude ťažké posúdiť, nakoľko je celý zámer v navrhovanej podobe realizovateľný a hlavne udržateľný.
Čo na to opozícia?
Súčasťou pracovnej skupiny sú aj zástupcovia opozičných strán, no ich reakcie sa líšia. Simona Petrík z Progresívneho Slovenska považuje návrh za nezodpovedný, keďže podľa nej ide o trvalú zmenu pre dočasnú situáciu. Opatrenie by zasiahlo všetkých sporiteľov, nielen tých, ktorých sa problém skutočne týka.
Šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslav Kotov návrhu rozumie, ale pripomína, že prvý a druhý pilier nie sú určené na vzájomné súťaženie. Ich zmyslom je rozložiť riziko v starobe. Napriek výhradám však Kotov uznáva, že takéto nastavenie výberu pri odchode do penzie je lepšie ako cyklické otváranie druhého piliera, ktoré vlády opakovane volili v minulosti.
Ministerstvo nateraz o detailoch konkrétneho návrhu nechce hovoriť. Podľa jeho vyjadrenia zverejní riešenia až po dohode celej pracovnej skupiny.
Je pritom nutné podotknúť, že za celou touto komplexnou diskusiou stojí aj hlbší štrukturálny problém slovenského dôchodkového systému, a to rastúci podiel starších obyvateľov a klesajúci počet pracujúcich, ktorí ho financujú.
Práve preto bol druhý pilier pôvodne zavedený, čiže ako nástroj na zníženie závislosti budúcich dôchodcov od priebežného systému financovaného zo štátneho rozpočtu. Každý zásah, ktorý oslabí jeho samostatnosť a výnosnosť, tak nie je len technickým problémom, ale otázkou dlhodobej udržateľnosti celého dôchodkového systému.
Ministerstvo práce napokon avizovalo, že diskusiu o budúcnosti druhého piliera chce dotiahnuť do definitívneho záveru, vrátane možného vytýčenia minimálnych odvodov priamo v ústave, čo by malo zabrániť opakovaným politickým zásahom do systému, aké sme mali možnosť vidieť v minulosti.
