Najväčšie technologické firmy majú za sebou najhorší mesiac za vyše rok. Akcie spoločností napojených na umelú inteligenciu a výrobcov čipov stratili v októbri spolu približne 5 biliónov dolárov trhovej hodnoty. Alphabet zažil najhorší deň vo svojej histórii a Intel prišiel takmer o polovicu hodnoty. Investori sa boja, že firmy do umelej inteligencie investujú viac, ako sa im vráti. Jedni sa obávajú, že začína praskať bublina, iní hovoria o bežnej korekcii, z ktorej sa trh postupne otrasie.
Technologický index Nasdaq Composite dosiahol rekord 6. októbra, no odvtedy prevažne klesal. Za celý mesiac stratil vyše 5 percent a index Nasdaq 100, v ktorom je sto najväčších nefinančných firiem z tejto burzy, klesol až o 6,7 percenta. Bol to ich najhorší mesiac od marca 2025. Širší index S&P 500 si pohoršil len o 1,2 percenta, keďže firmám mimo technologického sektora sa darilo. Index Dow Jones, v ktorom majú väčšiu váhu priemyselné firmy a banky, dokonca stúpol o 1,5 percenta.
Najviac to schytali výrobcovia čipov a firmy, ktoré stavajú na umelej inteligencii. Spomínaných 5 biliónov dolárov je v prepočte takmer 4,5 bilióna eur. Nvidia a Alphabet prišli spolu o zhruba 835 miliárd dolárov (približne 747 miliárd eur). Fond iShares Semiconductor, ktorý sleduje akcie výrobcov čipov, klesol za október asi o 17 percent, takže od júnového maxima je nižšie o viac ako štvrtinu.
Najhorší deň v histórii Alphabetu
Prvý veľký otras prišiel po výsledkoch Mety, ktorá zvýšila odhad tohtoročných investícií na 135 až 145 miliárd dolárov (121 až 130 miliárd eur), no zisk mala nižší, ako trh čakal. Jej akcie klesli o takmer 7 percent a stiahli so sebou aj ďalšie firmy. Nasdaq v ten deň stratil 2,6 percenta, najviac od júna. Ešte horšie to bolo minulý týždeň, keď výsledky zverejnila väčšina veľkých firiem. Alphabet, ktorý vlastní Google, oznámil, že jeho cloudové tržby medziročne stúpli o 103 percent, avšak investorov viac zaujalo to, že vyhľadávanie rástlo len o 12 percent, teda pomalšie, ako čakali, ako aj to, že výdavky na investície sa za štvrťrok zdvojnásobili na rekordných 51,4 miliardy dolárov (46 miliárd eur). Akcie 29. októbra klesli približne o 13 percent, pričom firma za jediný deň stratila na hodnote 482 miliárd dolárov, čo je asi 431 miliárd eur. Bol to jej najhorší deň od vstupu na burzu v roku 2004.
V piatok nasledoval Amazon. Ten zarába čoraz viac na cloude, no voľné peňažné toky mal už druhý štvrťrok po sebe záporné, keďže na tento rok plánuje investovať asi 220 miliárd dolárov (197 miliárd eur). Šéf firmy Andy Jassy navyše dodal, že budúci rok minú ešte oveľa viac. Intel zase predpovedal slabší koniec roka, pretože predaj počítačov sa podľa jeho očakávaní spomalí minimálne do polovice budúceho roka. Jeho akcie v piatok klesli o 29 percent a od júnového maxima sú nižšie o viac ako polovicu. Nasdaq 100 stratil v ten deň 3,9 percenta.
Investori sa zľakli. Ale čoho?
Samotný dopyt po umelej inteligencii nikto nespochybňuje. Investorov trápi skôr to, koľko peňazí do nej firmy lejú a kedy sa im vrátia. Analytická spoločnosť Gartner odhaduje, že svet tento rok investuje do umelej inteligencie 2,7 bilióna dolárov (2,4 bilióna eur) a budúci rok už 3,6 bilióna dolárov (3,2 bilióna eur). Banka Goldman Sachs počíta s tým, že len najväčší prevádzkovatelia dátových centier minú budúci rok na investície okolo 1,2 bilióna dolárov, teda asi 1,1 bilióna eur. Háčik je v tom, že vlastné zisky na to firmám čoraz častejšie nestačia, a preto si požičiavajú. Microsoft si napríklad cez dlhopisy požičal 25 miliárd dolárov (22 miliárd eur).
Medzinárodný menový fond (MMF) v októbrovej správe upozornil aj na takzvané kruhové obchody. Veľké technologické firmy v nich investujú do menších AI firiem, ktoré za tieto peniaze potom nakupujú ich služby a čipy. MMF takýchto obchodov za posledné tri roky narátal za 300 miliárd dolárov (269 miliárd eur), ku ktorým sa pridalo ďalších 650 miliárd dolárov (582 miliárd eur) dlhu. K tomu sa ešte prirátali drahšie peniaze. Ropa Brent sa koncom októbra predávala za viac ako 114 dolárov (102 eur) za barel, keďže ceny ropy rastú už od februára v súvislosti s vojnou USA a Izraela proti Iránu. Inflácia v USA preto neklesá, pričom americká centrálna banka (Fed) v septembri po prvý raz od roku 2023 zvýšila úrokové sadzby na 3,75 až 4 percentá. Minulú stredu ich síce nechala bez zmeny, no dvaja členovia vedenia hlasovali za ďalšie zvýšenie. Pre technologické firmy sú vyššie sadzby zlou správou, pretože to znamená drahšie pôžičky.
Je to bublina?
MMF v októbri označil pokles akcií AI firiem za jedno z hlavných rizík pre svetovú finančnú stabilitu. Pripomenul, že sedem najväčších amerických technologických firiem tvorí viac ako 35 percent indexu S&P 500, kým pred desiatimi rokmi to bolo 12 percent. Tiež pribúda dôkazov, že implementácia umelej inteligencie si možno vyžiada menej investícií, ako firmy plánujú, a ekonomický prínos môže byť menší, ako sa čakalo. Akcie sú pritom stále drahé. Takzvaný Shillerov ukazovateľ, ktorý porovnáva cenu akcií s ich priemernými ziskami za posledných desať rokov, bol koncom októbra pri indexe S&P 500 približne 40,7. Dlhodobý priemer je pritom okolo 17,8.
Na druhej strane, dnešné technologické firmy zarábajú, čo pri internetových firmách pred rokom 2000 neplatilo. Zisky amerických firiem podľa Morgan Stanley rastú v treťom štvrťroku tempom okolo 27 percent. Analytik Jay Goldberg zo Seaport Research Partners si myslí, že sa v podstate nič nezmenilo a investori sa jednoducho rozhodli mať strach. Podobne to už v lete videl aj Tomáš Vranka z XTB, podľa ktorého ide skôr o bežné cykly, keď investori presúvajú peniaze medzi sektormi, než o praskajúcu bublinu.
Veľké banky zatiaľ svoje odhady neznižujú. Goldman Sachs, Morgan Stanley aj JPMorgan stále očakávajú, že index S&P 500 bude na konci roka na úrovni 8 000 bodov, Citigroup a UBS dokonca 8 100 bodov. Opatrnejšia je Bank of America s cieľom 7 400 bodov. Index pritom v piatok skončil na 7 580 bodoch. Mike Wilson z Morgan Stanley si myslí, že korekcia, ktorá začala už v júni, je momentálne v záverečnej fáze. Pred obratom však čaká ešte jeden výpredaj, pri ktorom môže S&P 500 klesnúť na 7 100 až 7 200 bodov a akcie výrobcov čipov ešte o 10 až 15 percent. Stratégovia JPMorgan zase očakávajú, že investori budú peniaze z AI firiem presúvať inam, pretože stále pochybujú, či sú firmy schopné na umelej inteligencii naozaj zarobiť.
Tie optimistickejšie pohľady sa prevažne opierajú o historický vývoj. Jeff Hirsch z publikácie Stock Trader’s Almanac pripomína, že v rokoch, keď sa v USA volí do Kongresu, index S&P 500 od konca októbra do konca nasledujúceho júna od roku 1950 vždy vzrástol, a to vo všetkých 19 prípadoch. V polovici z nich bol rast vyšší ako 15 percent. Michael Hartnett z Bank of America je opatrnejší a varuje, že centrálne banky vo svete za posledných šesť mesiacov zvýšili sadzby už 42-krát.
Veľa napovedia už najbližšie dni. Už zajtra, teda 3. novembra, sú v USA voľby do Kongresu a výsledky zverejnia AMD a Super Micro Computer, v stredu nasledujú Qualcomm a Arm. Trh tiež sleduje, či Fed v decembri opäť zvýši sadzby. Pravdepodobnosť, že sa tak stane, podľa trhov presahuje 75 percent.
Čo čakať
Ak by pokles pokračoval, nezostal by len v USA. MMF upozorňuje, že zvyšok sveta má do amerických akcií a najmä do umelej inteligencie investované viac peňazí ako kedykoľvek predtým. Firmy, hedžové fondy aj drobní investori si navyše na nákup akcií často požičiavajú, takže pri prudkom poklese by mohli byť nútení predávať, čo by trhy ešte viac rozkolísalo. Viac ohrozená je podľa fondu Ázia, kým Európa a Británia by na tom mohli byť o niečo lepšie. Ako to môže vyzerať, nám ukázala Čína. Tamojší technologický index STAR50 klesol od júlového maxima približne o 40 percent a podľa agentúry Reuters z neho zmizlo asi 480 miliárd dolárov, teda približne 430 miliárd eur.
Samozrejme, pokles sa dotkne aj Slovákov. Kto investuje do ETF fondov na svetové akcie, má v nich veľký podiel amerických technologických firiem. Rovnako je to v druhom pilieri, kde mali Slováci ku koncu októbra 2025 viac ako 19 miliárd eur, pričom vyše 80 percent z toho bolo v indexových fondoch. Kto si však sporí na dôchodok alebo investuje na dlhé roky, asi nemusí hneď panikáriť. Predaj v strate by znamenal, že si dočasný pokles premení na skutočnú, permanentnú stratu.
