Štát má v pláne už od 1. júla uviesť do platnosti novú povinnosť pre živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), a to mikroodvod vo výške 131,34 eura mesačne. Táto suma je súčasťou tretej vlny konsolidačných opatrení, pričom vychádza z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 eura mesačne, čo predstavuje 26 percent z priemernej mzdy. Kým doteraz závisela povinnosť platiť odvody od výšky príjmu, po novom vzniká minimálna platba takmer bez ohľadu na to, koľko živnostník skutočne zarobí.
Mikroodvody sa dotknú najmä tých SZČO, ktorým od júla skončia takzvané odvodové prázdniny, ale aj tých, ktorých zdaniteľný príjem za rok 2025 nepresiahol hranicu 9 144 eur.
V praxi ide o desaťtisíce malých živnostníkov, teda rodičov na materskej, ktorí si privyrábajú z domu, dôchodcov s drobnou živnosťou, umelcov či športovcov s nepravidelným príjmom. Portál Peniaze.sk upozorňuje, že kritici považujú fixnú platbu bez ohľadu na výšku príjmu za potenciálne likvidačnú pre tých, ktorí zarábajú menej, než koľko odvádzajú do štátnej kasy.
Tomáš chce stanoviť výnimku
Dobrou správou je, že negatívny dopad tohto opatrenia môže byť napokon oveľa menší, než sa pôvodne očakávalo. Erik Tomáš (Hlas-SD), minister práce, v diskusnej relácii O 5 minút 12 naznačil prípravu návrhu, ktorý by od platenia sociálnych odvodov úplne oslobodil živnostníkov s príjmom do 3 000 eur.
Denník N potvrdil, že novelu majú spoločne predložiť poslanci Hlasu a SNS ako poslanecký návrh, a to preto, aby sa obišla štandardná legislatívna cesta a stihol sa termín 1. júla. Tomáš zdôvodnil hranicu 3 000 eur tým, že pri nižšom príjme živnostník nemusí podávať ani daňové priznanie. Dodáva, že tento krok by pre verejné financie predstavoval výpadok približne 40 miliónov eur ročne. Pochopiteľne, tieto peniaze bude treba kompenzovať z iných zdrojov.
Podľa odborníka na dôchodkový systém Jozefa Mihála by oslobodenie malo platiť pre SZČO s príjmom z podnikania konkrétne do 2 876 eur za rok 2025. Na sociálnych sieťach tiež upozorňuje, že sa „pošuškáva“ aj o výnimkách pre špecifické skupiny, menovite živnostníkov podnikajúcich popri zamestnaní, materskej či rodičovskom príspevku, alebo poberateľov dôchodku.
Danko má radikálnejší návrh
Popri vládnom návrhu prichádza strana SNS s vlastným, citeľne odvážnejším nápadom. Šéf strany Andrej Danko v televízii JOJ 24 predstavil koncept takzvaných daňových licencií. Podľa neho by živnostník s ročným príjmom do 10 000 eur zaplatil štátu len fixnú sumu vo výške 2 000 eur a nemusel by platiť ani daň z príjmu, ani odvody.
Účel týchto navrhovaných opatrení je podobný, no panujú medzi nimi zásadné rozdiely. Tomáš cieli na najmenšiu skupinu podnikateľov s príjmom pod 3 000 eur a navrhuje ich jednoducho oslobodiť. Na druhej strane Danko chce jednou fixnou platbou nahradiť celú kombináciu dane a odvodov pre širší okruh živnostníkov zarábajúcich až do 10 000 eur ročne.
Neprehliadnite
V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že daňové licencie sme na Slovensku už mali, a to v rokoch 2014 až 2017. Zaujímavým faktom je, že práve SNS v tom čase bojovala nie za ich podporu, ale za ich zrušenie.
Stihne to parlament do leta?
Vznik týchto návrhov je pre mnohých živnostníkov potešujúcou správou, no na radosť je ešte priskoro. Žiadna finálna legislatíva zatiaľ nepadla, pričom kritický termín 1. júla sa neodvratne približuje.
Denník Pravda však referuje, že novela má byť predložená do 27. marca ako poslanecký návrh, pričom prijatá by mohla byť už začiatkom júna. Do 1. júla však zostávajú len dve riadne parlamentné schôdze. To znamená, že ak sa legislatívny proces z akéhokoľvek dôvodu predĺži alebo novela narazí na odpor, živnostníci sa mikroodvodom nevyhnú a od júla im vznikne povinná mesačná platba 131,34 eura.
Riziká sú vážne
Kľúčovým problémom mikroodvov je, že povinnosť ich platiť sa viaže na samotný výkon činnosti, nie na dosiahnutý príjem, čím zaniká ochrana najslabších, respektíve málo zarábajúcich živnostníkov.
Hrozí teda situácia, kedy mikroodvod prevýši skutočný mesačný zárobok. Aj keby živnostník zarobí len 100 eur mesačne, štátu musí odvieť plných 131,34 eura. Riziko je to však aj pre živnostníkov s vyšším príjmom, vrátane tých, ktorí mesačne zarobia od 1 000 do 2 000 eur.
Mikroodvody pritom neprinášajú nízkopríjmovým SZČO žiadny zmysluplný dôchodkový prínos. Výška budúceho dôchodku sa pri tak nízkej platbe zvýši len minimálne, no mesačný výdavok je okamžitý a reálny. Inými slovami, živnostník odvedie peniaze do systému, no praktický úžitok z toho takmer vôbec nepocíti.
Navyše, tretí konsolidačný balík skrátil odvodové prázdniny pre nových živnostníkov z dvanástich mesiacov na šesť. Začínajúci podnikateľ teda nemá rok na to, aby si overil životaschopnosť svojho podnikania bez odvodovej záťaže. Už po polroku musí platiť bez ohľadu na to, či mu biznis funguje alebo nie.
Na to sa viaže ďalšie vážne riziko, a to masívne rušenie živností. Tisíce drobných živnostníkov kvôli zvažujú radšej živnosť ukončiť, než platiť odvod prevyšujúci ich reálny príjem. Štát tak napokon môže viac stratiť, keďže hrozí, že príde aj o tú minimálnu odvodovú základňu, ktorú mal mikroodvod vytvoriť. Práve to je zrejme hlavným dôvodom, prečo ministerstvo práce začalo opatrenie prehodnocovať a pripravovať výnimky.
