Slovensko vlani prekročilo hranicu dlhu, ktorú si samo stanovilo ako neprekročiteľnú. Nezávislí analytici teraz varujú, že bez ďalšieho šetrenia sa situácia do roku 2029 výrazne zhorší. Dlh by totiž mohol narásť na úroveň 75 percent HDP, čo by bola historicky najvyššia hodnota v dejinách krajiny.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), nezávislý orgán, ktorý sleduje stav verejných financií, zverejnila aktualizovanú prognózu. V závere analýzy odporúča, že ak vláda neprijme nové úsporné opatrenia, Slovensko sa bude zadlžovať tempom, ktoré doteraz nemalo obdoby.
Aj napriek opatreniam neklesá
Deficit verejných financií, teda rozdiel medzi tým, čo štát vyberie a čo minie, síce v tomto roku mierne klesne, no od roku 2027 znovu porastie, a to výrazne. Bez zásahu vlády by v roku 2029 mohol dosiahnuť šesť percent HDP, čo v eurách predstavuje takmer desať miliárd eur ročne. Aby bolo jasné, o akej sume hovoríme, ide o viac, než štát ročne vyberie na dani z príjmu fyzických osôb od všetkých zamestnaných Slovákov.
Európske pravidlá pritom považujú za neudržateľný už deficit nad tri percentá HDP. Slovensko bude podľa prognózy túto hranicu prekonávať každý rok až do konca desaťročia.
Dlh rastie, úroky tiež
S rastúcim dlhom rastú aj náklady na jeho obsluhu, teda úroky, ktoré štát platí veriteľom. Každý rok v období od roku 2027 do 2029 pribudnú úroky zodpovedajúce 0,2 percenta HDP. Znamená to, že štát bude mať každý rok o stovky miliónov eur menej na školy, nemocnice či cesty len preto, lebo musí splácať predchádzajúce dlhy.
Celkový hrubý dlh Slovenska by mal v roku 2027 prvýkrát prekonať hranicu 100 miliárd eur. K európskemu limitu 60 percent HDP, ktorý si krajiny eurozóny záväzne stanovili ako strop, sme sa pritom dostali už vlani a dokonca sme ho prekonali o 1,5 percentuálneho bodu.
Rok 2028 bude kľúčový. V tom najhoršom
Rok 2028 bude obzvlášť problematický. Vtedy totiž vypršia dočasné opatrenia, ktoré dnes čiastočne zakrývajú skutočný rozsah problému. Konkrétne ide o dočasne zvýšené zdravotné odvody platené zamestnávateľmi a takzvaná banková daň. Keď tieto príjmy odpadnú, schodok sa podľa RRZ prepadne na 5,6 percenta HDP.
V rovnakom roku vyprší aj dočasné zmrazenie 13. dôchodkov, ktoré vláda zaviedla ako jedno z úsporných opatrení. Ak ich štát obnoví v plnej výške, bude to ďalší výdavok, na ktorý bude musieť nájsť krytie.
Prečítajte si tiež
Koľko presne chýba a kde
Aby vláda splnila vlastné rozpočtové ciele, musela by podľa RRZ v roku 2027 nájsť dodatočné zdroje vo výške 2,7 miliardy eur. V roku 2028 by k tomu mali pribudnúť ďalšie 1,4 miliardy.
RRZ ďalej upozornila, že situáciu ešte viac skomplikujú jednorazové výdavky na vojenskú techniku, ktorá má byť dodaná v roku 2027, a to v rámci záväzkov voči NATO.
Čo z toho plynie pre bežného človeka
Vysoký dlh a rastúce úroky znamenajú, že čoraz väčšia časť štátneho rozpočtu pôjde na splácanie minulosti a čoraz menej zostane na prítomnosť. Pre dôchodcov to môže znamenať tlak na výšku 13. dôchodkov, pre zamestnancov možné zmeny v odvodoch, pre všetkých potom vyššie dane alebo horšie verejné služby.
RRZ nezakazuje vláde míňať. Jej správa hovorí o niečom, čo vidí pomaly ale isto čoraz väčší počet ľudí. To, čo sa dnes deje, nie je udržateľné. A čím dlhšie sa s tým nič nerobí, tým viac to bude bolieť.
