Na Slovensku sa od budúceho roka výrazne mení zdanenie práce. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že hraničná efektívna sadzba (podiel dodatočných daní a odvodov z každého ďalšieho prácou vytvoreného eura) porastie plošne a najviac zasiahne zamestnancov s vyššími príjmami. Podľa prepočtov RRZ zamestnanec z 1 eura dodatočných nákladov práce získa po novom približne 41 centov, zvyšok „zhltnú“ dane a odvody.
Ako uvádza spravodajský portál Teraz.sk, od januára 2026 sa bude rýchlejšie krátiť nezdaniteľná časť základu dane. Zároveň sa znižuje hranica pre druhú sadzbu dane z príjmov. Zmeny zavádzajú dve nové sadzby 30 percent a 35 percent pre hrubé mesačné príjmy nad 5875 eur a 7302 eur. Cieľom je progresívnejšie zdanenie vyšších príjmov, ktoré sa premietne do vyššieho odvodu z dodatočného eura práce.
Zdanenie práce v roku 2026
RRZ považuje hraničnú sadzbu za kľúčový ukazovateľ motivácie pracovať a prijímať vyššie mzdy. V súčasnosti na Slovensku dosahuje hraničná sadzba tesne pod 50 percent už pri príjmoch od približne 580 eur. Pri príjmoch nad 2540 eur je to okolo 52 percent.
Po zmenách budú dodatočné náklady práce od hrubej mzdy 5875 eur zaťažené zhruba sadzbou 56 percent. Pri príjmoch nad 7302 eur to bude takmer 59 percent. RRZ upozorňuje, že takto vysoké hodnoty môžu znižovať motiváciu vytvárať a obsadzovať vysokokvalifikované pracovné miesta. Zároveň to môže brzdiť aj rast miezd v segmentoch s vyššou pridanou hodnotou.
Konkurencieschopnosť a medzinárodná mobilita
Rada pripomína, že Slovensko v globalizovanom prostredí súťaží o investície a globálne talenty. Rastúca medzinárodná mobilita pracovnej sily a najmä vysoko kvalifikovaných odborníkov zvýrazňuje nevýhody vysokého hraničného zdanenia. Mnohé krajiny s vyšším zaťažením práce preto zavádzajú cielené, spravidla časovo obmedzené daňové úľavy. Takéto úľavy poskytujú špičkovým pracovníkom, aby prilákali alebo udržali ľudský kapitál potrebný pre technologický a inovačný rast.
Zdanenie majetku verzus zdanenie práce
Podľa RRZ je z pohľadu dlhodobého rastu efektívnejšie posilniť zdaňovanie majetku než pracovných príjmov. Nové vyššie sadzby totiž nezasiahnu najbohatšie domácnosti s pasívnymi príjmami z kapitálu či majetku v rovnakej miere. Naopak, dopadnú viac na vysokokvalifikovaných zamestnancov, ktorí tvoria jadro znalostnej ekonomiky. Rada zároveň poukazuje na dlhodobý problém odlivu talentov, ktorý sa začína už počas vysokoškolského štúdia v zahraničí.
Prečítajte si tiež
Riziko presunu do foriem s nižším zdanením
Pri zvýšených hraničných sadzbách podľa RRZ prirodzene rastie riziko, že časť kvalifikovaných zamestnancov presunie príjmy do právnych foriem s nižším zdanením. Ide najmä o podnikanie ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Tiež to môže byť zakladanie malých spoločností s ručením obmedzeným či vyplácanie dividend, čo môže znižovať budúce verejné príjmy. Rada preto upozorňuje na potrebu vyváženého nastavenia daňovo-odvodového mixu. Dôležité je minimalizovať nežiaduce presuny a zachovať atraktivitu domáceho trhu práce.
Súťaž o talenty a investície
RRZ v širšom kontexte pripomína, že Slovensko súťaží najmä o dva faktory – investície a globálne talenty. Stabilné a predvídateľné daňové prostredie je podľa nej jednou z podmienok na udržanie konkurencieschopnosti. Zmeny od roku 2026 pravdepodobne prinesú vyššie daňovo-odvodové zaťaženie dodatočnej práce vo vyšších príjmových pásmach. Toto bude potrebné sledovať z hľadiska vplyvu na zamestnanosť, rast miezd a rozhodnutia firiem o lokalizácii vysoko kvalifikovaných pracovných miest.
