Umelá inteligencia (AI) a automatizácia menia trh práce rýchlejšie, než sa čakalo. Podľa Svetového ekonomického fóra bude do roku 2030 potrebovať nové zručnosti 59 zo 100 pracovníkov na svete. Zamestnávatelia pritom popri technických znalostiach čoraz viac oceňujú vlastnosti, ktoré stroje nemajú.
Upozorňuje na to aj slovenská Aliancia inovátorov vo vzdelávaní Eduvalue, ktorá sa odvoláva na správu Future of Jobs Report 2025 od Svetového ekonomického fóra (WEF). Podľa nej bude do roku 2030 musieť prejsť nejakou formou vzdelávania až 59 percent pracovnej sily na celom svete.
No pozor, to automaticky neznamená, že sa títo ľudia na trhu práce nebudú mať šancu uplatniť. WEF to ilustruje na príklade 100 pracovníkov. Z nich 41 si vystačí bez výraznejšieho zaškolenia. Ďalších 29 si zručnosti doplní na svojej súčasnej pozícii a 19 prejde rekvalifikáciou a presunie sa na inú pozíciu v rámci firmy. Zvyšných 11 zaškolenie síce potrebuje, no v dohľadnom čase ho pravdepodobne nedostane. Práve táto skupina je tá najviac ohrozená.
Správa vychádza z prieskumu medzi viac ako 1 000 najväčšími zamestnávateľmi sveta, ktorí spolu zamestnávajú vyše 14 miliónov ľudí. Podľa nich vznikne do roku 2030 vplyvom globálnych trendov približne 170 miliónov nových pracovných miest, zatiaľ čo 92 miliónov iných zanikne. Výsledkom teda bude čistý prírastok, a to v objeme 78 miliónov miest. Najrýchlejšie budú rásť pozície ako špecialisti na veľké dáta, inžinieri vo fintechu či odborníci na umelú inteligenciu a strojové učenie.
Štyri z desiatich zručností už nebudú stačiť
Zamestnávatelia očakávajú, že do roku 2030 sa zmení 39 percent kľúčových zručností, ktoré dnes zamestnanci bežne využívajú. Je to síce menej ako v predchádzajúcej správe z roku 2023, keď to bolo 44 percent, no stále ide o veľký zásah. Asi celkom logicky, najrýchlejšie bude rásť dopyt po znalostiach umelej inteligencie a veľkých dát. Nasledujú siete a kybernetická bezpečnosť a technologická gramotnosť. Samotné programovanie či práca s dátami vraj úspech negarantujú, keďže to už čoraz lepšie zvláda aj AI. Pre zamestnávateľov sú preto čoraz cennejšie aj osobnostné predpoklady, teda niečo, čo stroje nemajú.
Pokiaľ ide o rebríček najviac žiadaných ľudských zručností, na prvom mieste je analytické myslenie, ktoré za kľúčové považuje 69 percent zamestnávateľov. Tesne za ním je odolnosť, flexibilita a prispôsobivosť so 67 percentami. Nasleduje vedenie ľudí a schopnosť ovplyvňovať ostatných (61 percent), kreatívne myslenie (57 percent) a motivácia so sebapoznaním (52 percent). Technologickú gramotnosť uvádza 51 percent firiem a empatiu s aktívnym počúvaním polovica.
Slovensko je ohrozené viac ako iné krajiny
Už v roku 2018 vyšla štúdia OECD, podľa ktorej mali slovenskí pracovníci spomedzi 32 skúmaných krajín najvyššiu pravdepodobnosť, že ich prácu nahradia stroje. Vysoké riziko automatizácie sa týkalo až 33 percent pracovných miest na Slovensku. V priemere všetkých skúmaných krajín to bolo približne 14 percent. Dôvodom je najmä veľký podiel priemyslu a rutinných pozícií v tunajšej ekonomike. Na druhej strane, Slováci sa ďalej vzdelávajú častejšie ako priemerný Európan. Podľa Európskej komisie sa v roku 2022 zúčastnilo aspoň nejakej formy vzdelávania 49,5 percenta dospelých na Slovensku. V roku 2016 to bolo 42,6 percenta, pričom priemer EÚ dosahoval 39,5 percenta.
Zmeny musia začať v školstve
Pochopiteľne, v súvislosti s týmito zmenami sa čoraz viac hovorí aj o potrebe zásadne zmeniť školy. Tomáš Hasala, riaditeľ aliancie Eduvalue, upozornil, že deti sa musia učiť predovšetkým porozumieť informáciám a kriticky o nich uvažovať. Rovnako dôležité je, aby vedeli pracovať v tíme a pohotovo reagovať na aktuálne trendy. Podľa neho je najvyšší čas, aby sa školy prestali zameriavať len na memorovanie faktov. Mali by sa viac sústrediť na to, aké všeobecné schopnosti v mladých ľuďoch ako spoločnosť systematicky rozvíjame.
Nástup umelej inteligencie si tak v konečnom dôsledku nepýta len technické vzdelanie, ale aj posilnenie tých ľudských stránok. Popri technických zručnostiach bude rýchlo rásť hodnota celoživotného vzdelávania, prispôsobivosti a odolnosti voči stresu.
Technologické znalosti a takzvané mäkké zručnosti sa však nebudú vylučovať, ale naopak dopĺňať. Áno, mladí ľudia budú musieť zvládať prácu s pokročilými nástrojmi umelej inteligencie. Zároveň však budú musieť kriticky overiť výsledky, ktoré AI vygeneruje, prichádzať s vlastnými nápadmi a zodpovedne sa rozhodovať v náročných a nepredvídaných situáciách. Sociálne a emocionálne zručnosti, napríklad schopnosť zvládať tlak v práci alebo konštruktívne komunikovať v kolektíve, preto už čoskoro nebudú len pekným bonusom v životopise, ale kľúčovým filtrom a základnou podmienkou pre uplatnenie v práci či úspešné štúdium.
Ako držať krok
Prieskumy síce prezradia, kam sa trh práce uberá, mnohí by však ocenili radšej praktický návod, ako si nové požiadavky overiť sami. Dobrou správou je, že pre tento účel nemusíte hodiny či dni lustrovať rozsiahle štúdie. Najjednoduchšie je sledovať priamo vaše odvetvie. Stačí, ak si raz za pár mesiacov otvoríte pracovné portály a pozriete si inzeráty na pozície o stupeň vyššie, než je tá vaša. Užitočné sú aj ponuky modernejších či zahraničných firiem. Rýchlo si tak všimnete, aké programy, certifikáty či povinnosti sa v požiadavkách opakujú, a budete vedieť, kam sa vaše odvetvie posúva.
Okrem toho sa oplatí sledovať profesijné siete, napríklad LinkedIn. Ak budete sledovať lídrov z vášho odboru a odborné komunity, rýchlo zistíte, aké nástroje sa začínajú bežne používať. Cenným zdrojom sú aj bezplatné ročné prieskumy personálnych agentúr a správy o odmeňovaní, ktoré mapujú najviac nedostatkové profesie a žiadané zručnosti na domácom trhu.
Ak chcete zostať dlhodobo žiadaní, nečakajte, kým vás k zmene prinúti prepúšťanie alebo kríza. Skúste už teraz zapájať moderné nástroje do bežnej práce. Umelú inteligenciu ani automatizáciu neberte ako hrozbu, ale ako osobného asistenta. Vyskúšajte generatívnu AI pri písaní e-mailov, zhrnutí dlhých textov, príprave prezentácií či jednoduchej analýze údajov. Rovnako sa snažte rozvíjať komunikáciu a vzťahy s ľuďmi. Algoritmy síce spracujú dáta a navrhnú riešenie za pár sekúnd, no nedokážu vyriešiť konflikt v tíme, presvedčiť skeptického klienta ani prejaviť skutočnú empatiu.
Napokon určite nepodceňujte samovzdelávanie. To, čo sa naučíte v škole, sú často len všeobecné znalosti, ktoré nemusia zodpovedať vašim ambíciám. Bohato postačí, ak si každý týždeň vyhradíte dve až tri hodiny na online kurzy, odborné podcasty, webináre alebo prípadové štúdie. V podstate je to celkom jednoduché, len treba chcieť.
