V eurozóne sa za minulý rok zaplatilo kartou takmer 92 miliárd krát, pričom väčšina týchto platieb bola bezkontaktná. Avšak s tým, ako rastie digitálne platenie, sa menia aj podvody. Útočníci sa už nesnažia prelomiť zabezpečenie bánk, ale presviedčajú samotných ľudí, aby im peniaze alebo údaje dali sami. Umelá inteligencia im pri tom pomáha vytvárať dôveryhodnejšie správy, videá aj hlasy.
Kartou platíme čoraz častejšie
Podľa Európskej centrálnej banky sa v prvom polroku 2025 v eurozóne uskutočnilo približne 44 miliárd platieb kartou, z toho takmer 30 miliárd bezkontaktne. V druhom polroku čísla ešte stúpli, keďže ľudia zaplatili kartou 47,8 miliardy krát a bezkontaktných platieb bolo 32,9 miliardy. Za celý rok 2025 to dáva takmer 92 miliárd platieb kartou, z ktorých bolo bezkontaktných vyše 62 miliárd. Karty sú tak najpoužívanejším bezhotovostným spôsobom platenia v eurozóne, keďže tvoria 57 percent všetkých bezhotovostných platieb. Pri platení priamo v obchode už ľudia v 85 percentách prípadov kartu len priložia k terminálu.
Háčik je v tom, že čím viac peňazí sa pohybuje digitálne, tým viac priestoru majú vyšpekulovaní podvodníci. Ich prístup sa však za posledné roky zmenil. Útočník dnes väčšinou nepotrebuje prelomiť systém banky, stačí mu presvedčiť človeka, aby mu sám dal to, čo chce.
Mohlo by vás zaujímať
Slabým miestom je človek
Riaditeľ Národného centra kybernetickej bezpečnosti Matej Šalmík pre STVR vysvetľuje, že platobné a bankové technológie sú dnes veľmi dobre zabezpečené. Prelomiť platobné brány alebo bankové systémy by preto útočníkom trvalo príliš dlho. Namiesto toho cielia na bežných používateľov a manipulujú ich správanie tak, aby im sami poskytli údaje z karty, prihlasovacie údaje do internet bankingu alebo iné finančné informácie. Podľa Šalmíka je práve správanie ľudí to slabé miesto, cez ktoré útočník získa výhodu a v konečnom dôsledku aj peniaze.
Potvrdzujú to aj údaje európskych inštitúcií. Podľa spoločnej správy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) a Európskej centrálnej banky dosiahli podvody pri platbách v Európskom hospodárskom priestore v roku 2024 hodnotu 4,2 miliardy eur, pričom o rok skôr to bolo 3,5 miliardy. Najväčšie straty vznikli pri bankových prevodoch, a to 2,2 miliardy eur. Pri kartách to bolo 1,3 miliardy eur. Správa ďalej upozorňuje, že silné overenie klienta pri platbe funguje, no podvodníci sa prispôsobujú a čoraz častejšie manipulujú samotných platiteľov. A hlavne pri prevodoch to má pre ľudí nepríjemný dôsledok. Keďže pri takýchto podvodoch pošlú platbu spravidla sami, približne 85 percent strát z podvodných prevodov museli v sledovanom období znášať samotní klienti.
Falošné obchody, dovolenky aj ovládnuté účty
Pasce podvodníkov pritom majú rôzne podoby. Môže ísť o falošný e-shop, lákavú ponuku dovolenky alebo správu od známeho, ktorému podvodník odcudzil a ovládol účet. Útočníci tiež čoraz viac využívajú umelú inteligenciu, ktorá im pomáha pôsobiť adresnejšie, a teda dôveryhodnejšie. Ľubica Gubová, country manažérka spoločnosti Visa pre Slovensko, varuje, že podvodníci s pomocou AI vytvárajú stále prepracovanejšie phishingové správy a deepfake obsah. Škoda však nekončí vždy len pri peniazoch, keďže až 70 percent európskych spotrebiteľov po tom, ako sa stanú obeťou podvodu, zmení spôsob, akým nakupujú a platia na internete. V hre je tak predovšetkým dôvera ľudí v digitálne platby.
Ako to vyzerá na Slovensku, ukázal prieskum, ktorý pre Visa urobila agentúra Opinium na vzorke 9 500 dospelých v 11 európskych krajinách vrátane Slovenska. Takmer polovica Slovákov sa za posledný rok stretla na internete s podozrivou alebo falošnou reklamou a približne rovnaký podiel ľudí sa stal terčom online podvodu. Obete prišli v priemere o 236 eur, čo podľa prepočtu stojí slovenskú ekonomiku približne 155 miliónov eur. Vyše 38 percent ľudí, ktorí sa stali terčom podvodu, odvtedy váha s nakupovaním cez internet. Až 27 percent podvod vôbec nenahlásilo.
Strach, nátlak a príliš dobré ponuky
Podvodníci najčastejšie stavajú na emóciách. Snažia sa vyvolať strach, tlačia na rýchle rozhodnutie alebo sa vydávajú za políciu či iný úrad. Inokedy zase ponúkajú niečo také výhodné, že človek prehliadne varovné signály. Experti preto odporúčajú dbať na jednoduché pravidlo. Všetko, čo je zadarmo alebo príliš lacné, berie ako podozrivé a radšej na to nereaguje.
Exemplárnym príkladom toho, ako môže táto stratégia dopadnúť, ukazuje prípad, ktorý tento mesiac zverejnila bratislavská polícia. Mužovi zavolal človek, ktorý sa vydával za zamestnanca banky, a tvrdil mu, že jeho peniaze na účte sú v ohrození. Postupne ho nahovoril, aby ich niekoľkými prevodmi poslal na údajne tajné a bezpečné účty. Muž tak prišiel o 13-tisíc eur, hoci v banke, za ktorej zamestnanca sa volajúci vydával, ani nemal účet.
Môžu znieť ako vaši príbuzní
Podozrivú ponuku navyše nemusí poslať neznáma osoba. Vo falošnom videu môže vystupovať známa osobnosť a v telefóne môžete počuť hlas niekoho blízkeho, ktorý umelá inteligencia dokáže napodobniť tak, že ho od skutočného nemáte ako rozoznať. Šalmík uvádza ako častý príklad správu, ktorá príde cez niektorú z komunikačných aplikácií a začína sa slovami „Ahoj mami, toto je moje nové číslo“. Môže ísť dokonca aj o telefonát, v ktorom AI napodobní hlas vášho syna, dcéry, mamy či babky. V takom prípade je dôležité neveriť vlastným ušiam a všetko si overiť iným spôsobom. Ak vám niekto blízky volá z neznámeho čísla, je lepšie hovor ukončiť a zavolať mu späť na číslo, ktoré máte uložené. Na škodu tiež nebude dohodnúť si v rodine kľúčové slovo, podľa ktorého spoznáte, že naozaj hovoríte so správnym človekom.
Podľa prieskumu Visa sú najviac ohrození ľudia, ktorí nevedia rozoznať obsah vytvorený umelou inteligenciou. Tí, ktorí si ho často mýlia so skutočným, sa stali obeťou podvodu v 53 percentách prípadov, kým pri ľuďoch, ktorí rozdiel spoznajú, to bolo len 10 percent. Riziko zvyšuje aj zdieľanie príspevkov bez toho, aby si človek overil, či sú pravdivé. Viac ako tretina opýtaných uviedla, že takto zdieľala obsah. Pritom ľudia, ktorí si informácie neoverujú, sa stávajú terčom podvodu dvakrát častejšie.
AI stojí aj na strane bánk
Rovnaká technológia však pomáha aj pri ochrane platieb. Systémy bánk a kartových spoločností hľadajú znaky podvodu a vyhodnocujú, či sa transakcia nevymyká tomu, ako klient bežne platí. Podľa Ľubice Gubovej funguje bezpečnosť vo viacerých vrstvách, ktoré kombinujú umelú inteligenciu, globálne dáta, známe vzorce podvodov a to, čo banky vedia o svojich klientoch. Cieľom je zastaviť rizikovú platbu skôr, ako vznikne škoda, a zároveň zachovať platenie jednoduché a pohodlné.
Od októbra minulého roku majú ľudia v eurozóne k dispozícii aj ďalší nástroj, ktorý pomáha pri prevodoch. Banky musia pred odoslaním platby bezplatne overiť, či meno príjemcu sedí s číslom účtu. Klient tak vidí, či ide o zhodu, čiastočnú zhodu alebo nezhodu. Platbu síce môže odoslať aj pri nezhode, no dostane jasné upozornenie, že peniaze môžu skončiť u niekoho iného, než si myslí.
Čakajú nás ešte prísnejšie pravidlá
Ďalšiu ochranu prinesie nové nariadenie Európskej únie o platobných službách. Európsky parlament a Rada sa naň politicky dohodli vlani v novembri. Ak podvodník, ktorý sa vydáva za zamestnanca banky, presvedčí klienta, aby platbu schválil, banka mu bude musieť vrátiť celú sumu. Podmienkou je, že klient podvod nahlási polícii aj svojej banke. Banky budú tiež musieť ponúkať limity výdavkov a možnosť zablokovať platby, pričom klienti sa budú môcť dovolať na živého človeka, nie len na chatbota. Časť zodpovednosti ponesú aj online platformy. Ak ich niekto upozorní na podvodný obsah a ony ho neodstránia, budú musieť banke uhradiť peniaze, ktoré vrátila oklamaným klientom.
Nové pravidlá však zatiaľ neplatia. Nariadenie ešte musí formálne schváliť Európsky parlament a Rada, pričom uplatňovať sa začne až 21 mesiacov po tom, ako nadobudne účinnosť. Z toho vyplýva, že na plnú ochranu si ľudia počkajú pravdepodobne až do roku 2028. Dovtedy zostáva najlepšou obranou opatrnosť, teda nenechať sa zatlačiť do rýchleho rozhodnutia, nikomu nedávať údaje z karty ani kódy z banky a pri každej podozrivej žiadosti si ju overiť inou cestou.
