Slováci si dnes zarábajú viac ako kedykoľvek predtým, no pocit väčšej istoty v peňaženke zostáva pre mnohých vzdialeným snom. Priemerná mesačná mzda dosiahla za rok 2023 úroveň 1 430 eur, čo je o 9,7 percenta viac ako pred rokom, napriek tomu ju inflácia rýchlo požiera. Kým čísla pôsobia povzbudivo, realita domácností rozpráva iný príbeh.
Rast miezd nestíha zdražovaniu
Po prudkom raste cien, ktorý začiatkom roka 2023 vystrelil infláciu na 15,4 percenta, sa situácia v priebehu nasledujúceho roka mierne stabilizovala. Do polovice 2024 inflácia klesla na 2,1 percenta, no letné mesiace opäť priniesli zdraženie. V novembri 2024 sa miera inflácie vyšplhala na 3,2 percenta a najnovšie údaje ukazujú, že sa už priblížila k štyrom percentám. Odborníci odhadujú, že pri očakávanom raste miezd o 5,5 percenta si zamestnanci reálne polepšia len asi o jedno percento, čo znamená len slabú úľavu.
Firmy sa zároveň potýkajú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, a preto čoraz častejšie siahajú po zvýšení odmien. Tento trend zvyšuje tlak na pracovný trh, no ani vyššie platy nedokážu udržať krok so zdražovaním tovarov a služieb. Výdavky domácností rastú rýchlejšie než mzdy a mnohí zamestnanci majú pocit, že sa napriek štatistikám ich životná úroveň neposúva.
Slovensko stále dobieha Európu
V európskom rebríčku zostáva Slovensko medzi krajiny s nižšími príjmami. Priemerná mzda podľa údajov Európskej únie predstavuje 1 583 eur, čo je viac než slovenských 1 430 eur. Český zamestnanec zarobí okolo 2 000 eur, kým Rakúšan si domov prinesie vyše 4 500 eur. Na opačnej strane rebríčka sú Maďari s priemerným zárobkom 1 408 eur a Bulhari, ktorých príjem sa pohybuje okolo 1 125 eur. Napriek stabilnému rastu platov od vstupu Slovenska do EÚ sa rozdiely s bohatšími štátmi zatiaľ nezmierňujú.
Prečítajte si tiež
Od roku 2004 sa priemerná mzda na Slovensku zvýšila o 905 eur, no aj napriek tomu ekonomika krajiny stále zaostáva. Vysoké životné náklady, najmä v oblasti bývania a potravín, podstatne znižujú reálnu hodnotu zárobkov. Slováci vynakladajú na základné potreby približne o 25 percent viac než Poliaci a o 17 percent viac ako obyvatelia Česka. Pokus vlády o zníženie DPH na vybrané potraviny na 5 percent priniesol len krátky efekt, zatiaľ čo zvýšenie základnej sadzby na 23 percent celkovú situáciu zhoršilo.
Ekonomickí analytici predpokladajú, že pokiaľ sa inflácia nevráti k dlhodobému cieľu okolo dvoch percent, bude nespokojnosť obyvateľov rásť. Zamestnávatelia síce plánujú pokračovať v postupnom zvyšovaní platov, no pracovný trh sa stretáva s nedostatkom odborníkov a zvyšujúcimi sa nákladmi na prevádzku. Mnohí podnikatelia upozorňujú, že bez zníženia daňového a odvodového zaťaženia sa zlepšenie životnej úrovne bude posúvať len pomaly.
