Slovensko stále nemá presné údaje o tom, koľko ľudí prišlo o bývanie alebo im to hrozí. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny preto pripravuje plošné sčítanie ľudí bez domova a dokonca chce vybudovať národný systém zberu údajov. Doteraz si ich spočítali len niektoré mestá, napríklad Bratislava a Košice. Neziskové organizácie pritom vidia, že ľudí bez strechy nad hlavou postupne pribúda a čo je asi ešte smutnejšie, čoraz viac sú medzi nimi aj seniori.
Pán Róbert, ktorý predáva časopis Nota Bene, sa dnes teší z každého rána. S pomocou neziskových organizácií a mesta má znova kde bývať. Ešte nedávno sa však musel rozhodovať medzi ulicou a ubytovňou. Pre STVR opísal, že ani posteľ na ubytovni nie je istota. Izbu musel s niekým zdieľať a nikdy nevedel, či mu niečo nezoberú, a to ani vtedy, keď spolubývajúceho poznal. Žiaľ, podobne dnes žijú na Slovensku tisíce ľudí. Koľko ich presne je, kde sa nachádzajú a prečo o domov prišli, však štát nevie. Bez týchto údajov sa pritom veľmi ťažko plánuje, koľko miest v nocľahárňach treba, kde chýbajú sociálne služby a komu by sa dalo pomôcť skôr, než skončí na ulici.
Čísla závisia od toho, kto a ako počíta
Doposiaľ najširšie číslo pochádza zo sčítania obyvateľov, domov a bytov. K 1. januáru 2021 zaznamenalo na Slovensku 71 076 ľudí bez domova, čo je približne 1,31 percenta obyvateľov. Muži tvorili takmer 61 percent a ľudia v dôchodkovom veku 6,3 percenta. Nejde však nutne o ľudí, ktorí spia na ulici. Sčítanie zachytilo hlavne tých, ktorí bývajú v provizórnych alebo nevyhovujúcich podmienkach, takže číslo sa nedá priamo porovnať so sčítaniami v mestách.
Pri sčítaní v roku 2011 to bolo približne 23 500 ľudí. Trojnásobný rozdiel však neznamená, že ľudí bez domova za desať rokov tak prudko pribudlo. Medzi sčítaniami sa zmenila definícia aj spôsob zberu údajov. Aj preto chce ministerstvo zaviesť jednotný systém, ktorý bude ľudí bez domova počítať vždy rovnako.
Bratislava a Košice si ľudí spočítali samy
Presnejšie údaje teda nateraz majú len mestá, ktoré si zorganizovali vlastné sčítanie. Ako prvá to urobila Bratislava v novembri 2016. Sčítací komisári vtedy v uliciach, nocľahárňach a zariadeniach našli 2 064 ľudí bez domova, z toho 284 detí. Autori zdôraznili, že ide o najnižší možný počet, pretože každého zachytiť nedokážu. Druhé bratislavské sčítanie prebehlo v októbri 2023 a zaznamenalo 2 199 ľudí vrátane 231 detí. Takmer 15 percent opýtaných plánovalo noc sčítania stráviť vonku na ulici a ďalšia štvrtina v nocľahárni. Viac ako polovica bola bez domova dlhšie ako rok.
Pre porovnanie, organizácia DEPAUL Slovensko minulý rok v decembri uviedla, že v Bratislave žije bez strechy nad hlavou približne 4 000 ľudí, teda takmer dvakrát viac, ako zachytilo sčítanie. Sčítanie totiž nájde len tých, ktorých komisári v daných dňoch stretnú a ktorí sú ochotní odpovedať.
V Košiciach sa sčítalo v októbri 2024 a výsledok bol 2 300 ľudí, z ktorých bolo až 996 detí. Vonku na ulici v noci sčítania prespávalo 151 dospelých. Najväčšia skupina dospelých, 43 percent, mala v pláne nocovať v provizórnych obydliach, ktoré nie sú určené na bývanie. Dlhodobé bezdomovectvo je tu bežné, pretože takmer dve tretiny opýtaných nemali domov viac ako päť rokov. Sčítania v oboch mestách neprebehli v rovnakom čase ani úplne rovnakým spôsobom, a preto inštitút upozorňuje, že ich výsledky sa nedajú priamo porovnať. Nemožno z nich teda logicky poskladať ani celoslovenský obraz.
Pribúda ľudí, ktorí prosia o pomoc
Organizácie, ktoré s ľuďmi bez domova pracujú každý deň, pritom vidia, že ich počet rastie. Riaditeľ DEPAUL Slovensko Jozef Kákoš pre STVR uviedol, že počet klientov nocľahárne svätého Vincenta de Paul stúpol medzi rokmi 2022 a 2025 o 20 percent. Len od roku 2023 to bolo o desať percent. Nina Beňová, predsedníčka správnej rady občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré vydáva Nota Bene, upozorňuje aj na to, kto o domov prichádza. Podľa nej sa ľuďmi bez domova čoraz častejšie stávajú seniori alebo ľudia tesne pred dôchodkom, čo považuje za veľmi alarmujúce.
Podobný vývoj pritom vidno v celej Európe. Organizácia FEANTSA odhaduje, že v Európskej únii bolo vlani bez domova takmer 1,3 milióna ľudí. Agentúra EÚ pre základné práva v júni uviedla, že ich počet zrejme rastie. Jedným z dôvodov, čo asi nikoho neprekvapí, sú ceny bývania. Byty a domy v Únii medzi rokmi 2015 a 2024 zdraželi o 53 percent a nájmy o takmer 17 percent.
Čo presne chce štát zmeniť?
Rezort sociálnych vecí a rodiny podľa STVR pripravuje plošné sčítanie ľudí bez domova a chce vybudovať národný systém, ktorý bude údaje o bezdomovectve zbierať pravidelne. Zuzana Viciaňová z tlačového oddelenia ministerstva uviedla, že údaje pomôžu lepšie plánovať kapacity sociálnych služieb a rozvíjať dostupné nájomné bývanie. Štát vraj vďaka nim bude vedieť lepšie nastaviť a vyhodnotiť opatrenia, ktoré majú bezdomovectvu predchádzať a postupne ho limitovať, v ideálnom prípade úplne eliminovať. Kedy sa sčítanie uskutoční však nevieme.
Čo vieme, je to, že sčítanie je súčasťou širšieho plánu. Slovensko má národnú koncepciu, podľa ktorej chce bezdomovectvo ukončiť do roku 2030. Vláda v máji 2024 schválila akčný plán na roky 2024 až 2026, v ktorom vyčlenila na pomoc ľuďom bez domova 96 miliónov eur. Plán sa týka prevencie, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, zamestnania aj dostupného bývania. V septembri vláda zriadila aj novú Radu vlády pre prevenciu a ukončovanie bezdomovstva a bytovej núdze. Má koordinovať prácu ministerstiev a ďalších štátnych úradov, podieľať sa na príprave nových akčných plánov a navrhovať opatrenia. Ministerstvo pri jej zriadení uviedlo, že aktuálne najväčšou prekážkou je roztrieštený systém pomoci.
Práve preto treba čo najrýchlejšie vymyslieť jednotný systém sčítania, vďaka ktorému by bolo možné nasadiť adresnejšiu, čiže efektívnejšiu pomoc. Treba myslieť aj na to, že ľudia, ktorí skončia na ulici, sa podľa STVR dožívajú v priemere 49 rokov, teda aspoň v rámci Slovenska. A prispieva k tomu aj horší prístup k lekárom. Podľa odhadu odborníkov má dlh na zdravotnom poistení 80 až 90 percent ľudí, ktorí žijú na ulici. Dlžníci majú pritom nárok len na obmedzenú starostlivosť, ktorá okrem neodkladnej pomoci pokrýva už len niektoré chronické a infekčné ochorenia a tehotenstvo.
Štúdia, ktorú si DEPAUL Slovensko objednal v roku 2023, ukázala, že toto obmedzenie ich zdravie zhoršilo a štát to v konečnom stojí extra peniaze. Hospitalizácia človeka bez domova je takmer 4-krát drahšia ako pri ostatných ľuďoch.
A čo navyše, s príchodom zimy pribúda ďalšie riziko. K podchladeniu môže dôjsť už pri piatich až šiestich stupňoch Celzia, najmä keď fúka vietor, je vlhko alebo je človek chorý či pod vplyvom alkoholu. Najväčšia bratislavská nocľaháreň svätého Vincenta de Paul má podľa mesta 200 postelí, v zime až 220. Počas minulej zimy v nej každý večer spalo približne 220 ľudí, čo bola hranica jej kapacít. Pracovníci však nikoho neodmietli a pre ďalších ľudí pridávali matrace. DEPAUL Slovensko vtedy uviedol, že v jeho zariadeniach nájde prístrešie denne asi 300 ľudí a ďalších zhruba 70 navštevujú jeho pracovníci priamo na ulici.
Pomôcť pritom môžete aj vy hneď teraz. Ak vidíte v zime človeka bez domova, môžete sa ho opýtať, či nepotrebuje pomoc, či nie je premočený a či vie, kde je najbližšia nocľaháreň. Ak sa trasie, nezrozumiteľne rozpráva alebo nereaguje, ide o príznaky podchladenia. Vtedy treba volať záchranku na čísle 155. Ak niekto spí v kontajneri na odpad a na oslovenie nereaguje, kontaktujte mestskú políciu na čísle 159.
