Desiatky rokov pracujú v hlučných halách, v prašnom prostredí alebo v kontakte s nebezpečnými látkami. Napriek tomu dnes mnohí zamestnanci odchádzajú do dôchodku podľa podobných pravidiel ako ľudia pracujúci v kanceláriách. To by sa mohlo zmeniť. Odborári pripravili systém, ktorý zohľadňuje skutočnú záťaž počas pracovného života. Niektorým Slovákom by umožnil skončiť až o päť rokov skôr, a to bez bežného krátenia predčasnej penzie.
Konfederácia odborových zväzov SR predstavila návrh, podľa ktorého by každých 500 zmien odpracovaných v rizikových podmienkach znamenalo zníženie dôchodkového veku o šesť mesiacov. Maximum pritom predstavuje až 5 rokov. Rokovania sa aktuálne pripravujú s ministerstvom práce, pričom rezort má návrh intenzívne analyzovať.
Koľko zmien treba odpracovať?
Navrhované pravidlá sa majú spočiatku týkať zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej kategórie rizika. Môže ísť o prácu spojenú s nadmerným hlukom, prachom, vibráciami alebo vystavením chemickým látkam. Pri 1 000 rizikových zmenách by zamestnanec získal jeden rok k dobru, pri 3 000 zmenách tri roky. Po dosiahnutí 5 000 zmien by mohol odísť najviac o päť rokov skôr. Zásadný rozdiel oproti dnešnému predčasnému dôchodku spočíva v krátení. Sociálna poisťovňa teraz znižuje dávku o 0,5 percenta za každých začatých 30 dní skoršieho odchodu. Pri presne dvoch rokoch teda ide o 12,5 percenta. Odborári chcú namiesto toho zaviesť osobitne znížený dôchodkový vek bez tejto penalizácie.
To však neznamená záruku rovnakej sumy, akú by človek dostával po ďalších piatich rokoch práce. Výška penzie by stále závisela od získaného poistenia a zárobkov. Kratšia kariéra by tak výslednú sumu mohla ovplyvniť.
Kto zaplatí skorší odchod?
Zamestnávatelia už dnes za pracovníkov v zákonom určených rizikových profesiách s účastníckou zmluvou povinne prispievajú najmenej dvoma percentami z vymeriavacieho základu. Jednou z možností by bolo vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku počas 18 alebo 24 mesiacov. Druhou je prevod úspor do Sociálnej poisťovne, ktorá by z nich pomáhala financovať skorší starobný dôchodok. Ani jeden z týchto nových mechanizmov však štát nateraz neschválil.
Na financovanie zmeny odborári zvažujú aj vyššie príspevky zamestnávateľov. Spomínajú jednotnú sadzbu vo výške 3 percen alebo kombináciu troch percent pre tretiu a štyroch percent pre štvrtú rizikovú kategóriu. Konečný model však zatiaľ neexistuje.
