Koaličná strana Hlas-SD ostro kritizuje pripravovaný európsky systém emisných povoleniek ETS 2, ktorý má od roku 2027 zaťažiť aj domácnosti. Podľa predsedu strany Matúša Šutaja Eštoka pôjde o „sociálny masaker“, ktorý zvýši ročné náklady každej slovenskej domácnosti v priemere o 3 000 eur. Strana preto žiada úplné zrušenie alebo aspoň odloženie spustenia systému, píše denník Teraz.sk.
Priplatíme si až 3 000 eur ročne
Nový systém emisných povoleniek ETS 2, ktorý má od roku 2027 rozšíriť povinnosť platiť za emisie CO2 aj na sektory vykurovania budov a cestnej dopravy, vyvoláva silnú kritiku zo strany Hlasu-SD. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok na piatkovej tlačovej konferencii varoval, že toto opatrenie bude pre každú slovenskú domácnosť znamenať dodatočnú finančnú záťaž v priemere 3000 eur ročne. Označil ho za „sociálny masaker“ a vyzval na jeho úplné zrušenie alebo aspoň oddialenie spustenia.
Povolenky ETS 2 majú zvýšiť ceny fosílnych palív, ako sú zemný plyn, uhlie či pohonné látky. Hoci výnosy z ich predaja majú smerovať do špeciálneho fondu na financovanie energetických úsporných opatrení, analytici už upozornili, že obchodníci si ich nákupy zaisťujú za ceny výrazne presahujúce pôvodne plánovaných 45 eur za tonu CO2.
Politický tlak sa stupňuje
Šutaj Eštok informoval, že Národná rada SR má v piatok rokovať o uznesení, ktoré dá vláde mandát, aby na pôde EÚ žiadala prepracovanie nariadenia o ETS 2, prípadne odloženie jeho účinnosti. Zdôraznil, že vláda, ktorej súčasťou je Hlas-SD, takéto opatrenie v súčasnej podobe nikdy nepodporí.
Predseda Hlasu zároveň ocenil závery štvrtkového samitu Európskej rady, ktoré podľa neho naznačujú, že systém ETS 2 sa bude prehodnocovať. Podľa jeho slov sa tlak členských krajín postupne stupňuje a k pôvodným kritikom, ako Slovensko a Maďarsko, sa pridávajú ďalšie štáty.
Dopad na celú ekonomiku
Stranícky kolega Peter Kalivoda doplnil, že dopady ETS 2 sa neobmedzia len na priame zvýšenie cien energií pre domácnosti. Podľa neho sa vyššie ceny povoleniek premietnu do nákladov na výrobu, dopravu a distribúciu, čo následne zdraží verejnú dopravu a ceny tovarov a služieb v obchodoch, supermarketoch či reštauráciách.
Nový systém tak podľa neho ovplyvní celkovú cenovú hladinu v ekonomike. ETS 2 má podľa plánov EÚ začať fungovať od roku 2027.
ETS 2: O čo presne ide?
Systém ETS 2 je de facto rozšírenie existujúceho európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami na dva nové, kľúčové sektory, ktoré sa doteraz netýkal, a síce cestnú dopravu a vykurovanie budov fosílnymi palivami.
Kým pôvodný systém ETS sa zameriaval na veľkých priemyselných znečisťovateľov, ako sú elektrárne či továrne, ETS 2 cieli priamo na spotrebu v každodennom živote.
Od roku 2027, kedy má systém začať platiť, to prinesie zásadnú zmenu. Povinnosť nakupovať povolenky za vypustené emisie CO2 nebudú mať priamo domácnosti, ale dodávatelia palív (napríklad distribútori benzínu, nafty, plynu). Očakáva sa však, že títo dodávatelia náklady na nákup povoleniek v plnej výške premietnu do cien pre koncových zákazníkov.
Toto opatrenie teda takmer istotne prinesie priame a plošné zvýšenie životných nákladov, ktoré sa dotkne takmer každej domácnosti. Ďalším veľkým problémom je, že cena povoleniek sa bude odvíjať od obchodovania na burze a môže výrazne kolísať, pričom už teraz ceny na termínovaných trhoch naznačujú výrazne vyššie hodnoty, ako sa pôvodne komunikovalo.
Okrem priameho zdraženia palív a energií sa očakáva aj nepriamy dopad na ceny ostatných tovarov a služieb, keďže vyššie náklady na dopravu a energie sa premietnu do celej ekonomiky. Systém je zároveň kritizovaný za svoj sociálne regresívny charakter, keďže najtvrdšie zasiahne nízkopríjmové domácnosti a ľudí, ktorí nemajú finančné prostriedky na prechod na drahšie nízkoemisné alternatívy. Hoci výnosy z povoleniek majú slúžiť na kompenzáciu a podporu zelených investícií cez Sociálny klimatický fond, existujú obavy, že to jednoducho nebude stačiť.
Oficiálnym cieľom ETS 2 je motivovať k znižovaniu spotreby fosílnych palív a urýchliť prechod na čistejšie technológie v doprave a bývaní, aby EÚ splnila svoje klimatické ciele. Kritici ho však vnímajú skôr ako nástroj „prevýchovy“ cez ekonomický tlak s neprimeranými sociálnymi dopadmi.
