Systém emisných povoleniek pre domácnosti (ETS II) nemá za cieľ len mierne zdraženie, ale masovú prevýchovu obyvateľstva k nízkoemisnému životu, aj za cenu zhoršenia životnej úrovne bežných ľudí. Tvrdí to ekonóm Lukáš Kovanda, podľa ktorého sú nedávne úpravy systému len kozmetické a skutočnými víťazmi sú investori a špekulanti, ktorí na povolenkách zarobia, informuje SITA.
Cieľom je prevýchova
Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda tvrdí, že zmyslom ETS II pre domácnosti je prinútiť ľudí zmeniť svoje správanie smerom k nízkoemisnému životu. Podľa neho je EÚ v tomto smere laboratóriom, ktoré má svetu ukázať, či je takáto prevýchova možná, aj keď to pre širokú masu obyvateľstva (nie pre elity) bude znamenať zhoršenie životných podmienok.
Kovanda ostro kritizuje tvrdenia, že povolenky zdražia život len o „pár drobných“. Takéto malé zdraženie by podľa neho nedokázalo zabezpečiť potrebnú zmenu správania. Pýta sa, prečo by sa inak zavádzal taký zložitý a nákladný celoeurópsky systém obchodovania, otvorený investorom a špekulantom z celého sveta, ak by výsledkom bolo len nepatrné zdraženie, ktoré nič nezmení. Zároveň pripomína, že klimatický efekt nových povoleniek bude podľa verejne dostupného modelu OSN nulový.
Kozmetické úpravy pre verejnosť
Ekonóm považuje nedávne vyjadrenia českej vlády o úspechu pri zmene systému ETS II v Bruseli za zavádzajúce. Podľa neho ide len o kozmetické úpravy, ktoré majú navonok upokojiť verejnosť („aby sa vlk nažral“), no v skutočnosti chránia záujmy investorov a špekulantov („a koza zostala celá“).
Tí podľa neho už s povolenkami obchodujú a nenechajú si vziať príležitosť zarobiť. Na rozdiel od bežných ľudí majú za sebou armády právnikov a ani Brusel s nimi nechce ísť do sporov.
Investori sú spokojní, so stropom nepočítajú
Kovanda argumentuje, že investori a špekulanti úspešne lobovali v Európskej komisii proti zásadnejším zmenám, ako bolo napríklad zastropovanie ceny povolenky na úrovni 45 eur. Tvrdí, že žiadne reálne zastropovanie sa nekoná.
Dôkazom má byť aktuálny vývoj cien termínovaných kontraktov na povolenky ETS II na lipskej burze EEX. Tie sa podľa neho obchodujú s dodaním v decembri 2027 za ceny okolo 86 eur, čo je takmer dvojnásobok údajného stropu. Ak by trh veril v zastropovanie, nedávalo by podľa neho zmysel platiť za povolenky takú vysokú cenu už dnes.
Slovensko zatiaľ ETS II nezaviedlo
Minister životného prostredia Tomáš Taraba na sociálnej sieti uviedol, že Slovensko zatiaľ neimplementovalo systém ETS II do svojej legislatívy, okrem povinnosti reportovať emisie. Podľa neho sa teda neschválilo, aby slovenské subjekty museli povolenky nakupovať, a preto to nebude mať dopad na ceny.
Čo presne je ETS II a ako ovplyvní naše peňaženky?
Systém ETS II (Emissions Trading System II) je v podstate rozšírenie existujúceho európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami na dva nové, kľúčové sektory, ktoré sa doteraz netýkal: cestnú dopravu a vykurovanie budov fosílnymi palivami (ako zemný plyn, uhlie či vykurovací olej).
Kým pôvodný systém ETS (označovaný ako ETS I) sa zameriaval na veľkých priemyselných znečisťovateľov, ako sú elektrárne či továrne, ETS II cieli priamo na spotrebu v každodennom živote.
Zmena od roku 2027 spočíva v tom, že od 1. januára 2027 má tento nový systém začať platiť aj v rámci života bežných ľudí. V praxi to bude fungovať tak, že nie samotné domácnosti alebo vodiči budú kupovať povolenky, ale povinnosť ich nakupovať budú mať dodávatelia týchto palív (napríklad distribútori benzínu, nafty, plynu). Tí si budú musieť zaobstarať povolenku za každú tonu CO2, ktorá sa uvoľní pri spálení palív, ktoré predali konečným spotrebiteľom.
Očakáva sa však, že títo dodávatelia náklady na nákup povoleniek v plnej výške premietnu do cien pre koncových zákazníkov. Pre bežného človeka sa to teda prejaví ako nová prirážka k cene benzínu, nafty, zemného plynu a palív používaných na kúrenie.
Práve v tomto priamom dopade na peňaženky občanov spočíva hlavný dôvod, prečo je systém ETS II taký kontroverzný. Po prvé, ide o priame a plošné zvýšenie životných nákladov, ktoré sa dotkne takmer každej domácnosti a zasiahne základné potreby – mobilitu a teplo domova. Výška tohto navýšenia je navyše neistá, pretože cena povoleniek sa bude odvíjať od obchodovania na burze a môže výrazne kolísať (ako naznačujú aj aktuálne vysoké ceny na termínovaných trhoch).
Po druhé, a to je najčastejší argument kritikov, systém má sociálne regresívny charakter. Najtvrdšie dopadne na nízkopríjmové domácnosti, dôchodcov a ľudí žijúcich na vidieku, ktorí míňajú najväčšiu časť svojho rozpočtu práve na energie a dopravu a zároveň majú najmenej prostriedkov na investície do alternatív (elektromobil, zateplenie, tepelné čerpadlo). Systém ich tak v podstate trestá za správanie, ktoré si nemôžu dovoliť zmeniť.
Hoci cieľom ETS II je motivovať ľudí k prechodu na zelenšie alternatívy a znížiť emisie, jeho kontroverznosť spočíva v tom, že vytvára finančný tlak bez garantovania dostupných a reálnych možností, ako sa mu vyhnúť. Aj keď EÚ vytvorila Sociálny klimatický fond na kompenzáciu najzraniteľnejších, mnohí sa obávajú, že to nebude stačiť a systém povedie k prehlbovaniu energetickej chudoby a sociálneho napätia.
