Slovensko sa podľa najnovšieho vydania rebríčka IMD World Talent Ranking 2025 ocitlo v pozícii, ktorá vyvoláva vážne otázky. Pri hodnotení odlevu mozgov skončilo na samotnom dne porovnania, čo znamená, že krajina má najnižšiu schopnosť udržať svojich odborníkov doma. Tento výsledok prichádza v období, keď mladí ľudia aj skúsení manažéri stále častejšie uvažujú o presťahovaní sa do zahraničia.
Rebríček, ktorý vypracováva Svetové centrum konkurencieschopnosti v Lausanne, potvrdzuje, že Slovensko v porovnaní s lídrami ako Švajčiarsko, Luxembursko, Island či Hongkong stráca kontakt s čelom. Tieto ekonomiky dokážu pružne reagovať na zmeny, cielene podporujú vzdelávanie a investujú do výskumu. Experti upozorňujú, že výsledky Slovenska v oblasti školstva sú dlhodobo neuspokojivé a bez zásadnej zmeny sa medzera medzi rozvinutými krajinami ešte prehĺbi.
Kvalita škôl zaostáva
Podľa analýzy si slovenské vysoké školy udržali len 68. miesto, základné a stredné školstvo skončilo o tri priečky vyššie. Odborníci hovoria o dôsledku systematického zanedbávania vzdelávacej politiky. Nedostatok financií, slabé prepojenie s praxou a pomalé reformy brzdia snahu o rozvoj moderných odborov. Výsledkom je, že čoraz viac mladých ľudí vníma štúdium v zahraničí ako lepšiu investíciu do budúcnosti.
Zatiaľ čo v západnej Európe školy prilákajú študentov kvalitou programov a podpory výskumu, na Slovensku sa pozornosť sústreďuje viac na kvantitu než na obsah. Rozdiel v úrovni infraštruktúry, jazykovej prípravy aj výučby moderných zručností je podľa analytikov stále priepastný. Ak sa situácia nezmení, slovenské univerzity môžu prísť o celé generácie perspektívnych študentov.
Peniaze namiesto ideálov
Pred niekoľkými rokmi hrála pri rozhodovaní odborníkov o práci v zahraničí hlavnú úlohu kvalita života či kultúrna blízkosť. Teraz sa situácia obrátila. Autori rebríčka poukazujú na to, že po sérii neistôt, od vojnových konfliktov po infláciu, sa prvoradým kritériom stala stabilita príjmu a výška odmeny. Generácia odborníkov do 40 rokov, ktorá už dvakrát zažila obdobie recesie, dnes kladie dôraz na istotu.
Prečítajte si tiež
Na túto zmenu trendu zatiaľ slovenské podniky ani štát reagovať nedokázali. Firmy sa často spoliehajú na nízke náklady práce a verejný sektor bojuje s chronickým nedostatkom financií. V dôsledku toho odchádzajú nielen IT špecialisti, ale aj učitelia, lekári či vedci, ktorých krajina potrebuje najviac.
Potrebná je odvaha a vízia
Inštitút slobody a podnikania varuje, že Slovensko sa ocitlo v kritickom bode. Ak sa nezmení prístup k podpore talentu, odchod mozgov sa môže v nasledujúcich rokoch ešte zrýchliť. Podľa hlavného ekonóma Svetového centra konkurencieschopnosti Josého Caballera nestačí jednorazová reforma. Krajina potrebuje jasnú dlhodobú stratégiu, ktorá dokáže reagovať na meniace sa potreby trhu práce, a súčasne vytvárať prostredie, v ktorom sa ľudia chcú rozvíjať.
Jednou z kľúčových otázok zostáva, či Slovensko nájde odvahu prehodnotiť priority a upraviť spôsob, akým podporuje vzdelávanie, výskum a inovačné odvetvia. Ak sa to podarí, môže sa ešte zaradiť medzi krajiny, ktoré dokážu nielen vychovať, ale aj udržať svoje špičkové talenty. Ak nie, hrozí, že pre budúce generácie zostane len miestom, cez ktoré sa prechádza za lepšími príležitosťami inde.
