Kto zarába výrazne viac ako priemer, platí do Sociálnej poisťovne každý mesiac poriadne sumy. Neznamená to však, že od štátu dostane podobne štedrý dôchodok. Slovenský systém totiž pri výpočte penzie časť nadpriemerného príjmu jednoducho nezapočíta. Tento nepomer je citeľný už dnes a s ohľadom na demografiu sa môže ešte prehĺbiť.
Ako sa vlastne počíta dôchodok
Starobný dôchodok z prvého piliera vzniká vynásobením troch čísel, a to priemerného osobného mzdového bodu, počtu rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Kľúčový je práve osobný mzdový bod. Ten ukazuje, ako sa váš príjem má k priemernej mzde v hospodárstve. Ak zarábate presne priemer, váš bod je 1. Pri dvojnásobku priemernej mzdy by to teoreticky malo byť 2, pri trojnásobku 3.
Lenže práve tu prichádza do hry takzvaná zásada solidarity. Pre ľudí s nadpriemernými príjmami je skutočný výpočet citeľne menej výhodný.
Vyššie príjmy sa krátia
Celá hodnota osobného mzdového bodu sa počíta len do úrovne 1,25. Pri príjme od 1,25-násobku až po trojnásobok priemernej mzdy štát započíta iba 68 %. Na príjem nad trojnásobkom priemeru sa pri výpočte dôchodku neprihliada vôbec. Že to tak naozaj funguje, potvrdzuje aj ministerstvo práce v metodike svojej dôchodkovej prognózy. Uvádza v nej príklad človeka, ktorý počas kariéry zarábal v priemere 1,3-násobok priemernej mzdy. Jeho bod sa pri výpočte upraví na 1,284.
Pri vyšších príjmoch je rozdiel ešte výraznejší:
- Dvojnásobok priemernej mzdy: namiesto bodu 2 sa započíta len 1,76.
- Trojnásobok priemernej mzdy: namiesto bodu 3 sa započíta len 2,44.
- Päťnásobok priemernej mzdy: započíta sa rovnako ako pri trojnásobku, teda opäť 2,44.
Z toho vyplýva, že človek s dvojnásobkom priemernej mzdy dostane body zhruba za 88 % svojho príjmu, pri trojnásobku už len asi za 81 %. Zamestnanec alebo živnostník s päťnásobkom priemeru dostane z prvého piliera presne rovnaký dôchodok ako ten, kto zarábal trojnásobok.
Odvody idú zo stropu
Nepomer medzi zaplateným a vyplateným ešte zvýrazňuje maximálny vymeriavací základ. Ten v tomto roku dosahuje až 16 764 eur mesačne. Ľudia s vysokým príjmom teda platia odvody z výrazne vyšších súm, než aké sa im neskôr prejavia v penzii. Suma vychádza z 11-násobku priemernej mesačnej mzdy z roku 2024, ktorá bola 1 524 eur. V roku 2025 bol strop 15 730 eur.
Kam idú takto „ušetrené“ peniaze? Najmä na dorovnávanie dôchodkov ľuďom s podpriemerným príjmom, teda tým, ktorých osobný mzdový bod bol nižší ako 1. Solidarita totiž funguje aj opačným smerom. Ak je priemerný osobný mzdový bod pod 1, pri výpočte sa zvýši o 20 % z rozdielu do jednotky. Krátenie bodov nad 1,25 na 68 % pritom nie je novinka, takto sa uplatňuje od roku 2016.
Pre predstavu, koľko štát reálne vypláca, priemerný mesačný starobný dôchodok z prvého piliera, ktorý Sociálna poisťovňa používa ako referenčnú sumu na rok 2026, je 702,30 eura.
Systém je hlboko v mínuse
Solidarita v systéme pritom súvisí aj so zlou finančnou kondíciou Sociálnej poisťovne. Prvý pilier funguje priebežne, čiže odvody od dnešných pracujúcich sa hneď vyplácajú dnešným dôchodcom. Tieto peniaze však nestačia. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je deficit dôchodkového systému obrovský. Sociálna poisťovňa dokáže zo svojich odvodových fondov pokryť zhruba len 10 mesačných dôchodkov.
Štát pritom vypláca 12 riadnych dôchodkov a k tomu ešte plný (hoci v tomto roku nižší) 13. dôchodok. V rozpočte tak vzniká diera vo výške približne 2,5 miliardy eur ročne. Dva riadne dôchodky a trinásty dôchodok sú teda v podstate financované na dlh. Chýbajúce peniaze musí štát dopĺňať z bežného rozpočtu, čo zvyšuje verejný dlh a peniaze potom chýbajú inde.
Lepšie to tak skoro nebude
Ďalším smutným faktom je, že zlepšenie zatiaľ nie je na obzore. Skôr naopak, situácia sa výrazne zhorší, keď do dôchodku odídu silné povojnové ročníky. Kvôli nízkej pôrodnosti a dlhšiemu dožitiu RRZ predpokladá, že Slovensko do roku 2060 stratí približne 20 % pracovnej sily. Deficit dôchodkového systému by sa do toho istého roka mohol prehĺbiť až na 3,9 % HDP.
Úbytok pracovnej sily o 20 % do roku 2060 uvádza RRZ aj vo svojej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Podľa nej by verejný dlh bez zmien prekročil 100 % HDP.
Budúce vlády preto budú musieť siahnuť skôr po nepopulárnych krokoch. Do úvahy prichádza zvyšovanie odvodov, posúvanie dôchodkového veku, pomalšia valorizácia alebo ďalšie posilnenie solidarity, čo by vyššie príjmové skupiny zasiahlo ešte prísnejším krátením. Inými slovami, dnešný vysoký plat ani zďaleka nezaručuje nadštandardný dôchodok.
Druhý pilier pomôže, ale nestačí
Lepšie zarábajúci ľudia, a vlastne nielen oni, by sa preto nemali spoliehať len na štát. Z povinných 18 % odvodov na starobné poistenie ide v roku 2026 do druhého piliera len 4 %. Zvyšných 14 % zostáva v priebežnom systéme. Samotný druhý pilier preto doterajšiu životnú úroveň v starobe nezabezpečí.
Sadzba pritom mala byť vyššia. Vláda Roberta Fica ju v rámci konsolidácie od roku 2024 trvalo znížila z 5,5 % na 4 %. Podľa pôvodného plánu mala od roku 2025 stúpnuť na 5,75 % a od roku 2027 na 6 % z hrubej mzdy.
Pre ľudí s vyššími príjmami má však druhý pilier jednu výhodu. Peniaze na osobnom účte sa nekrátia, zhodnocujú sa v plnej výške.
Odborníci preto odporúčajú začať si čo najskôr budovať vlastný majetok pravidelným investovaním. Čím skôr začnete, tým viac využijete efekt zloženého úročenia. Postupne si tak môžete vytvoriť kapitál, ktorý v starobe pokryje výpadok príjmu spôsobený krátením štátnej penzie.
Nemusí ísť o veľké sumy, stačia aj menšie čiastky. Dôležitejšia je skôr pravidelnosť a trpezlivosť. Vždy však myslite na to, že investovať by ste mali len toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť.
