Slovenská ekonomika sa ani po dvoch rokoch nedokázala výraznejšie rozbehnúť. Krajina pritom hospodári s vysokými deficitmi, za sebou má niekoľko konsolidačných balíčkov, no štát aj naďalej míňa viac, než vyberie. Najnovšie čísla ukazujú nepríjemnú kombináciu, pretože ekonomický rast zostáva slabý, investície klesajú a zadlženie má v ďalších rokoch výrazne stúpnuť.
Podľa najnovších kompletných údajov Štatistického úradu SR vzrástol slovenský HDP v druhom štvrťroku 2026 medziročne iba o 0,8 percenta. Išlo o najpomalšie tempo za posledný rok a už šiesty štvrťrok za sebou, počas ktorého rast ekonomiky neprekročil jedno percento.
Spotreba rastie, investície klesajú
Ekonomiku držala nad vodou najmä spotreba domácností, ktorá medziročne vzrástla o 0,6 percenta, a vyššie výdavky verejnej správy. Opačným smerom sa však pohybovali investície. Tvorba hrubého fixného kapitálu klesla o 0,3 percenta a v mínuse zostala celkovo druhý štvrťrok za sebou. Najčerstvejšie údaje zverejnené 9. októbra pritom ukázali, že priemyselná produkcia v auguste opäť medziročne klesla. Pokles bol síce iba o 0,2 percenta, išlo však už o piaty mesiac od začiatku roka, keď priemysel skončil v mínuse. Výrazne sa prepadla výroba počítačových a elektronických výrobkov a slabšia bola aj produkcia automobilov.
V auguste sa zároveň po šiestich mesiacoch prebytkov dostal slovenský zahraničný obchod do schodku približne 125 miliónov eur. Dovoz rástol rýchlejšie než vývoz a aj tu sa negatívne prejavil slabší export automobilov.
Ľudia to už cítia aj na výplatách
Po dlhšom období rastu sa zhoršil aj vývoj reálnych miezd. Priemerná hrubá mzda síce v druhom štvrťroku stúpla medziročne o 3,2 percenta na 1 707 eur, rast cien však bol o niečo rýchlejší. Po započítaní inflácie preto reálna mzda klesla o 0,5 percenta. Stalo sa to prvýkrát po desiatich štvrťrokoch nepretržitého rastu. Slabý ekonomický rast by bol podstatne menším problémom, ak by sa Slovensku darilo zároveň ozdravovať verejné financie. Aktuálny návrh rozpočtu však počíta v roku 2027 s deficitom 4,94 percenta HDP, teda približne 7,4 miliardy eur. Je to dokonca viac než 4,4 percenta HDP, ktoré vláda očakáva v tomto roku.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto upozorňuje, že návrh rozpočtu rast dlhu nezastavuje. Hrubé zadlženie má podľa vládneho plánu vzrásť zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 až na 71,8 percenta HDP v roku 2029. Horná hranica dlhovej brzdy bude pritom od roku 2027 len na úrovni 50 percent HDP. Ešte výraznejšie vyzerá vývoj čistého dlhu. Ten má počas súčasného volebného obdobia narásť približne o 30 miliárd eur. Podľa RRZ ide o tempo približne dvojnásobné v porovnaní s krízovými rokmi 2020 až 2023 a podobný nárast Slovensko zažilo naposledy počas globálnej finančnej krízy.
Konsolidácia bez výsledkov
Slovensko pritom už prijalo viacero balíkov na ozdravenie verejných financií. Vyššie dane a odvody však zároveň uberajú z disponibilných príjmov domácností a zvyšujú náklady firiem, čo tlmí ekonomický rast. Národná banka už pri hodnotení konsolidácie upozorňovala, že nie všetky spôsoby šetrenia majú na hospodárstvo rovnaký dopad. Vláda sa bráni a poukazuje aj na nepriaznivé externé prostredie, obchodné napätie, drahé energie a slabší výkon veľkých európskych ekonomík. Tieto faktory Slovensko skutočne zasahujú.
