Nové medzinárodné porovnanie miezd opäť potvrdilo, že Slovensko patrí medzi platovo najslabšie krajiny celej Európy. Priepasť medzi nami a bohatším západom pritom neklesá, ale naopak zostáva enormná. V niektorých prípadoch presahuje 5-násobok.
Slovensko na chvoste rebríčka
Podľa porovnania priemerných ročných hrubých miezd za rok 2025 dosiahlo Slovensko sumu 19 590 eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje približne 1 633 eur v hrubom. Údaje pochádzajú z medzinárodného porovnania 27 európskych ekonomík, pričom horšie dopadlo už iba Turecko so sumou 18 590 eur ročne.
Treba ale dodať, že rebríček nezahŕňa všetky členské štáty Európskej únie. Chýba v ňom napríklad Bulharsko či Rumunsko, ktoré by sa inak pravdepodobne umiestnili v spodnej časti tabuľky spolu so Slovenskom.
Mohlo by vás zaujímať
Zaujímavé je, že táto suma sa pomerne presne zhoduje aj s domácimi štatistikami. Štatistický úrad SR totiž za celý rok 2025 vykázal priemernú nominálnu mesačnú mzdu vo výške 1 620 eur v hrubom, čo predstavovalo medziročný nárast o 6,3 %. Po zohľadnení vyššej inflácie si však zamestnanci reálne polepšili len o 2,2 %. Rast mzdy je teda z veľkej časti len dobiehaním rastúcich cien, nie skutočným zlepšením životnej úrovne.
Nepríjemným zistením je aj to, že Slovensko zaostáva za všetkými krajinami, s ktorými sa bežne porovnáva. Maďarsko dosiahlo priemernú ročnú hrubú mzdu 21 257 eur, teda o zhruba 1 700 eur viac než my. Česko sa vyšplhalo na 23 685 eur a Poľsko dokonca na 24 940 eur, čo je viac než o štvrtinu vyššia suma než u nás.
Prekvapivo sme zaostali aj za Portugalskom s 24 254 eurami a Gréckom, ktorého priemer presiahol hranicu 26 500 eur ročne. Prekvapivo preto, lebo sú to krajiny, ktoré sa v minulosti bežne považovali za ekonomicky slabšie časti eurozóny.
Švajčiarsko hrá úplne inú ligu
Ako asi tušíte, krajiny západnej a severnej Európy sa pohybujú v celkom inom cenovom aj mzdovom vesmíre. Na vrchole rebríčka je Švajčiarsko s priemernou ročnou hrubou mzdou 107 487 eur, čo zodpovedá približne 8 957 eurám mesačne. Nasleduje Island s 85 950 eurami a Luxembursko so 77 844 eurami. Luxembursko je jediná krajina spomedzi tejto špičky, ktorá je zároveň členom Európskej únie.
Do prvej desiatky sa zaradilo aj Dánsko so 71 961 eurami, Holandsko so 69 028 eurami a Nórsko s 68 420 eurami. Nemecko dosiahlo 66 700 eur a Rakúsko 63 054 eur.
Jednoduchou matematikou tak zistíme, že priemerná švajčiarska mzda presahuje tú slovenskú viac než 5-násobne. Takýto rozdiel je na prvý pohľad prinajmenšom zarážajúci, no ekonómovia upozorňujú, že tieto čísla nemožno brať úplne izolovane od ďalších faktorov.
| Krajina | Priemerná ročná hrubá mzda |
|---|---|
| Švajčiarsko | 107 487 eur |
| Island | 85 950 eur |
| Luxembursko | 77 844 eur |
| Dánsko | 71 961 eur |
| Holandsko | 69 028 eur |
| Nórsko | 68 420 eur |
| Nemecko | 66 700 eur |
| Rakúsko | 63 054 eur |
| Česko | 23 685 eur |
| Maďarsko | 21 257 eur |
| Slovensko | 19 590 eur |
| Turecko | 18 590 eur |
Prečo sú rozdiely také veľké?
Na výšku miezd vplýva celý rad faktorov, ktoré sa medzi jednotlivými krajinami výrazne líšia. Ide predovšetkým o celkovú produktivitu ekonomiky, zastúpenie vysoko platených odvetví ako financie, technológie alebo farmaceutický priemysel, kvalifikáciu pracovnej sily a napokon aj vyjednávaciu silu zamestnancov voči zamestnávateľom.
Slovenská ekonomika zostáva dlhodobo silne orientovaná na priemyselnú výrobu a montáž, teda odvetvia, kde je aj v bohatších krajinách bežné nižšie finančné ohodnotenie než v znalostne náročných sektoroch. Táto štruktúra hospodárstva sa historicky formovala už od 90. rokov, keď sa Slovensko stalo dôležitým výrobným centrom pre automobilový priemysel. Práve táto špecializácia však dnes komplikuje rýchlejší rast miezd podľa vzoru vyspelejšieho západu.
Treba myslieť aj na ceny
Dôležitou súčasťou skladačky sú aj životné náklady. Z rovnakej sumy peňazí si človek v rôznych krajinách kúpi úplne odlišné množstvo tovarov a služieb. Ceny bývania, potravín, energií či bežných služieb sa naprieč Európou líšia niekedy až niekoľkonásobne. Preto sa pri seriózom porovnávaní životnej úrovne používa nielen nominálna mzda, ale aj takzvaná parita kúpnej sily (v skratke PPS alebo PPP), ktorá zohľadňuje tieto cenové rozdiely.
Po prepočte na paritu kúpnej sily sa priepasť medzi Slovenskom a bohatšími štátmi zmenšuje, no stále tam je. Naša mzda sa v tomto prepočte dostala na úroveň približne 38 118 dolárov, čo zodpovedá zhruba 33 400 eurám. Podobný obrázok kreslia aj iné analýzy, ktoré sledujú čistú mzdu v parite kúpnej sily. Podľa tých Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou reálnou kúpnou silou v rámci celej Európskej únie, hoci rozdiel oproti krajinám ako Česko, Chorvátsko či pobaltské štáty už nie je až tak dramatický.
Inými slovami, hoci Slovák v priemere zarába na papieri výrazne menej než napríklad Nemec alebo Rakúšan, po zohľadnení nižších cien bývania a bežných výdavkov doma to nevyzerá až tak žalostne, než naznačuje jednoduché porovnanie hrubých súm v eurách. To však neznamená, že rozdiely sú zanedbateľné. Práve naopak, Slovensko zostáva aj po tomto prepočte hlboko pod priemerom väčšiny západoeurópskych ekonomík.
