Britské Tesco sa po takmer tridsiatich rokoch zrejme chystá odísť zo Slovenska aj z Česka. O sieť s viac ako 370 predajňami sa podľa médií zaujímajú majitelia Lidla, Kauflandu, Alberta aj poľskej Biedronky. Najnovšie sa však objavili správy, že kúpu zvažujú aj slovenská a česká vláda.
Prvé konkrétne správy o možnom predaji sa objavili na začiatku augusta. Podľa Mergermarket si skupina Tesco najala banky Citigroup a Goldman Sachs, ktoré majú celý predaj pripraviť. Potenciálnym záujemcom už vtedy rozposielali predajný dokument. Českú a slovenskú časť chce Tesco predať spolu ako jeden balík, maďarskú ponúkne samostatne. Týmto plánom sme sa podrobnejšie venovali v samostatných článkoch tu a tu.
Tesco ani zúčastnené banky správy dodnes oficiálne nepotvrdili. Firma 8. októbra zverejnila polročné výsledky a predaj stredoeurópskej divízie v nich vôbec nespomína. Napriek tomu sa od augusta objavujú stále konkrétnejšie informácie o záujemcoch, termínoch aj cene.
Aké veľké Tesco vlastne je
Na Slovensku prevádzkuje Tesco 188 predajní. Protimonopolný úrad ho podľa tržieb radí medzi tri najväčšie potravinové reťazce v krajine. Podľa auditovanej účtovnej závierky za rok, ktorý sa skončil vo februári 2026, dosiahla slovenská firma tržby približne 1,73 miliardy eur. Čistý zisk bol 26,4 milióna eur, pričom materskej skupine zaplatila na rôznych poplatkoch 53,9 milióna eur. V Česku má Tesco 184 vlastných predajní. Patrí medzi ne 87 hypermarketov, 58 supermarketov a 39 menších predajní Express. Okrem toho tam funguje 126 franšízových obchodov Žabka. Česká časť zamestnáva približne 7 000 ľudí a jej tržby sa vlani pohybovali okolo 1,6 miliardy eur.
Pre celú skupinu je pritom stredná Európa skôr okrajovou záležitosťou. V prvom polroku aktuálneho finančného roka dosiahla divízia, kam patrí aj Maďarsko, tržby 2,31 miliardy libier, čo je približne 2,75 miliardy eur. Upravený prevádzkový zisk stúpol o 38,4 percenta na 63 miliónov libier, teda asi 75 miliónov eur. Prevádzková marža tak predstavovala len 2,6 percenta.
Prečo má Tesco odchádzať
Predaj by aj zapadol do dlhodobej stratégie. Po účtovnom škandále z roku 2014 Tesco postupne opúšťa zahraničné trhy. Už v roku 2013 zatvorilo americkú sieť Fresh & Easy, o dva roky neskôr predalo juhokórejský biznis a v roku 2020 sa za 8 miliárd libier zbavilo predajní v Thajsku a Malajzii. V tom istom roku prevzala poľské Tesco dánska skupina Salling. Stredná Európa je tak poslednou väčšou zahraničnou divíziou mimo Británie a Írska.
Na Slovensko aj do Česka pritom Tesco vstúpilo v roku 1996, keď kúpilo miestne obchody amerického Kmartu. O desať rokov neskôr sieť posilnilo prevzatím predajní Carrefouru, ktorý odchádzal z oboch krajín. Analytik Robert Le Veneur pre Forbes Česko uviedol, že pri marži okolo 2,5 percenta je predaj z pohľadu skupiny logickým krokom.
Kto ho môže kúpiť
Konkrétne mená koncom septembra priniesol britský denník Financial Times. Podľa jeho zdrojov sa o českú a slovenskú sieť zaujímajú tri veľké skupiny. Prvou je nemecká Schwarz Gruppe, ktorá vlastní Lidl a Kaufland. Druhou je holandsko-belgická Ahold Delhaize, majiteľ českého reťazca Albert. Treťou je portugalská Jerónimo Martins, ktorá prevádzkuje poľskú Biedronku a minulý rok vstúpila aj na Slovensko. Prvé nezáväzné ponuky mali záujemcovia podať do konca septembra, avšak zoznam uchádzačov podľa FT nemusí byť konečný. Viac sme o tom písali v samostatnom článku na tomto odkaze.
Každý z nich pritom má iné výhody aj prekážky. Schwarz Gruppe má dostatok peňazí, no s Lidlom a Kauflandom už dnes patrí k najsilnejším hráčom na oboch trhoch. Kúpa celej siete by preto len ťažko prešla cez protimonopolné úrady. Ahold Delhaize by si posilnil pozíciu v Česku, kde Albert prevádzkuje podobné formáty. Na Slovensku však vlastnú sieť nemá. Pre Biedronku by Tesco znamenalo rýchly vstup do Česka a výrazné rozšírenie na Slovensku, kde mala v auguste 17 predajní. Práve Biedronku niektorí analytici považujú za prirodzeného nástupcu, avšak cena balíka pre ňu môže byť privysoká.
V českých médiách sa spomínajú aj ďalšie mená. Le Veneur považuje za najvhodnejšieho majiteľa skupinu EP Group Daniela Křetínského, ktorá ale vraj momentálne nemá na takúto transakciu veľa priestoru. Do úvahy prichádza aj finančný investor alebo realitný fond. Ten by mohol sieť kúpiť, rozdeliť ju na menšie časti a predať ich ďalej, prípadne budovy prenajať iným reťazcom.
Podľa Jaroslava Daniška z Marker sú však kandidátmi aj česká a slovenská vláda. Túto informáciu mu potvrdili dva nemenované zdroje z vládneho prostredia, jeden z Česka a jeden zo Slovenska. Iniciatívnejšia pritom má byť česká strana. Obe vlády už vraj mohli Tescu predložiť ponuky. Marker zároveň upozorňuje, že ide skôr o myšlienku než o hotový plán. Peniaze vraj nie sú hlavný problém, je ním skôr samotné Tesco, ktoré má uprednostňovať súkromného partnera. Štát by preto sieť nemusel nevyhnutne kupovať priamo. Na Slovensku má byť v rozpočte vyčlenená rezerva okolo 400 miliónov eur, čo približne zodpovedá odhadovanej cene slovenskej časti. Vláda ani ministerstvo pôdohospodárstva túto možnosť doteraz oficiálne nepotvrdili.
Koľko to môže stáť
Presnú cenu nikto nezverejnil, odhady však opakujú podobné cenové rámce. Českú časť poradcovia oceňujú na 10 až 15 miliárd korún, teda približne 410 až 620 miliónov eur. Spolu so slovenskou časťou by sa podľa Markera cena mohla priblížiť k jednej miliarde eur. Podstatnú časť hodnoty pritom tvoria nehnuteľnosti. Tesco v strednej Európe vlastní zhruba 62 percent svojich budov. Ich trhová hodnota v Česku, na Slovensku a v Maďarsku spolu dosahuje približne 1,8 miliardy libier, čo je asi 2,14 miliardy eur.
Čo by to znamenalo pre zákazníkov
Nateraz sa pre nakupujúcich nemení nič. Predajne fungujú bežne a kým transakciu neschvália úrady, Tesco ich bude naďalej prevádzkovať. Hľadanie kupca a posudzovanie regulátormi môžu trvať aj dva roky. Kľúčovú úlohu bude mať slovenský Protimonopolný úrad, český ÚOHS a pri väčšej transakcii aj Európska komisia. Podľa analytikov Cushman & Wakefield budú úrady posudzovať aj to, ako sa predajne prekrývajú v jednotlivých regiónoch, nielen celoštátne podiely.
Potom to bude závisieť od toho, kto predajne získa. Ak by uspel niektorý z obchodných reťazcov, zákazníci by sa časom pravdepodobne dočkali zmeny značky, sortimentu aj cenovej politiky. Pri kúpe zo strany Schwarz Gruppe alebo Ahold Delhaize by úrady s veľkou pravdepodobnosťou požadovali predaj časti predajní inému hráčovi. Vo výsledku by sa sieť mohla rozdeliť medzi viacerých majiteľov. Biedronka by zase priniesla diskontný model, ktorý poznáte z jej doterajších slovenských predajní.
Ak by do hry vstúpil štát, vraj by to mohlo mať vplyv na ceny potravín a podporu domácich výrobcov. Analýza portálu Hlavné správy však pripomína odporúčania OECD, podľa ktorých by vlády mali najprv preveriť, či by verejné ciele nedosiahli efektívnejšie inými nástrojmi. Zároveň ilustruje, že plošné zníženie cien o 2 percentá by pri rovnakom objeme predaja znížilo ročné tržby slovenského Tesca asi o 34,5 milióna eur. To je viac než celý čistý zisk firmy za posledný rok.
