Slovensko si v posledných rokoch zvyklo na miliardové deficity, rastúci verejný dlh a ďalšie konsolidačné balíčky. Projekt Dáta bez pátosu teraz upozorňuje, že kombinácia vysokých výdavkov, slabého hospodárskeho rastu a čoraz drahšieho financovania začína v niektorých bodoch pripomínať problémy, s ktorými pred dlhovou krízou zápasilo Grécko. Časť tejto paralely potvrdzujú aj oficiálne údaje.
Dáta bez pátosu vznikli počas pandémie ako občianska iniciatíva Ivana Bošňáka a Jakuba Tillingera. Projekt sa prezentuje ako nezávislá platforma zameraná na vysvetľovanie verejne dostupných dát. Jeho hlavnou tvárou je dnes Bošňák, finančný manažér a dátový analytik, ktorý v minulosti pôsobil aj ako asistent poslanca SaS a v parlamentných voľbách 2023 kandidoval za KDH.
Verejné financie sú najväčším varovaním
Najsilnejšou časťou varovania sú čísla o štátnom hospodárení. Vláda pre rok 2027 plánuje deficit na úrovni 4,94 percenta HDP, teda približne 7,4 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň upozorňuje, že hrubý verejný dlh má podľa vládneho návrhu vzrásť zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 až na 71,8 percenta v roku 2029. Rastie aj cena samotného dlhu. Ešte pred niekoľkými rokmi platil štát na úrokoch približne miliardu eur ročne, dnes sú náklady výrazne vyššie. Rozpočet pre rok 2026 počíta približne s 2 miliardami eur. Dáta bez pátosu očakávajú ďalší prudký rast, konkrétne čísla pre roky 2028 až 2030 však dnes nemožno považovať za istotu, pretože budú závisieť aj od úrokových sadzieb a ďalšieho vývoja zadlženia.
Výrazný posun nastal aj v dôchodkovom systéme. V roku 2019 smerovalo na systémové dôchodkové dávky približne 7,4 miliardy eur, v rozpočte na rok 2027 má Sociálna poisťovňa na dôchodky vynaložiť už takmer 14 miliárd eur. Nominálne teda ide takmer o dvojnásobok, hoci časť rozdielu vysvetľuje inflácia, rast priemernej mzdy, valorizácia dôchodkov a starnutie obyvateľstva. Samotné trináste dôchodky pritom majú budúci rok stáť približne 916 miliónov eur. Slovensko však patrí medzi krajiny, ktoré budú v nasledujúcich desaťročiach silno cítiť starnutie populácie. To v praxi znamená, že čoraz menší počet pracujúcich bude financovať čoraz väčší počet penzistov.
Grécka kríza bola oveľa hlbšia
Po vypuknutí krízy krajina prišla o prístup k bežnému financovaniu na trhoch a skončila v záchranných programoch EÚ, ECB a Medzinárodného menového fondu. Nasledovalo prudké znižovanie platov, dôchodkov aj počtu zamestnancov verejného sektora. Medzi rokmi 2009 a 2015 z neho odišlo viac než 225-tisíc ľudí. Slovensko dnes v takejto situácii, aspoň zatiaľ, nie je. Štát sa na trhoch stále financuje a nič nenasvedčuje tomu, že by bezprostredne smeroval k záchrannému programu. „Nevylučoval by som návrat ku korune, v 1993 sme si to skúsili a zvládli sme to aj so skokom o 30% dole voči Čechom. Teraz by to mohlo byť podobné: -30%,“ píše profil Dáta bez pátosu.
