V malých mestských autách sa často vezú mladé rodiny alebo seniori, napriek tomu im môže nový systém spoplatnenia ciest vystaviť rovnaký účet ako vodičovi veľkého SUV. Reforma, ktorá sa šíri z Islandu a pripravuje sa aj na Novom Zélande, sa snaží nahradiť daň z palív platbou za každý najazdený kilometer. Podľa odborníkov môže priniesť stabilnejšie príjmy štátu, no aj neočakávané nespravodlivosti.
Kým doteraz fungovala cestná infraštruktúra prevažne vďaka spotrebnej dani ukrytej v cene benzínu a nafty, elektrifikácia vozového parku túto rovnováhu výrazne narušila, najmä v krajinách, ktoré na vlnu elektromobility naskočili ako prvé.
Elektromobily totiž do štátnej kasy prispievajú nulou, plug-in hybridy len symbolicky a štátom tak klesajú isté príjmy. Motoristi so staršími spaľovacími autami sa tak nepriamo stavajú do roly hlavných sponzorov opráv ciest. Zatiaľ čo ich nádrž prúdi do štátnej pokladnice, moderné úsporné autá či batériové modely cestujú takmer „zadarmo“.
Hrozia paradoxy
Island už palivovú daň úplne nahradil mýtom podľa najazdených kilometrov. Nový Zéland ide podobnou cestou a pripravuje plošné zavedenie poplatku pre všetky autá bez ohľadu na spôsob pohonu. Dosiaľ tam platili vodiči elektromobilov, plug-in hybridov a naftových áut, zatiaľ čo benzínové vozidlá s klasickým motorom sa spoliehali len na daň zahrnutú v palive.
Tento model však spôsoboval, že niektorí vodiči platili dvakrát a iní podstatne menej. Po úprave sa má daň viazať čisto na kilometre, čím však súčasne vzniká otázka spravodlivosti voči veľkosti či hmotnosti áut.
Prečítajte si tiež
Motoristi cítia nespravodlivosť
Politici pri tvorbe zákonov musia nájsť rovnováhu medzi férovosťou a jednoduchosťou. Ak zostane jedna sadzba pre vozidlá do 3,5 tony, malé mestské auto, ktoré váži sotva tonu, zaplatí za rovnaký počet kilometrov toľko čo ťažké SUV.
Odborníci preto upozorňujú, že do schémy treba zakomponovať hmotnosť vozidla alebo emisie prachu a mikročastíc. Inak môže aj dobre mienená reforma skončiť ako ďalší nástroj nerovnosti.
Ďalším citlivým bodom je sledovanie samotných kilometrov. Elektronický zber údajov sľubuje komfort a automatické vyúčtovanie, avšak otvára dilemu okolo súkromia. Kto bude mať prístup k detailom pohybu vozidiel a ako sa zabezpečí ich ochrana? Na druhej strane, jednoduchší model s periodickým zápisom z tachometra ponecháva priestor pre podvodníkov. Zostáva teda rozhodnúť, či štát uprednostní bezpečnosť dát alebo praktické vyberanie financií.
Dopad na domácnosti a firmy
Bežným vodičom môže nový spôsob priniesť prehľadnejšie plánovanie rozpočtu. Tí, ktorí jazdia len krátke trasy po meste, by zaplatili menej, a to aj v starších autách. Naopak, diaľkoví vodiči by museli rátať s vyššími nákladmi bez ohľadu na to, či tankujú benzín, naftu alebo nabíjajú batériu. Pre prepravné spoločnosti či firemné flotily môže byť systém výhodnejší z pohľadu kontroly, keďže náklady sa priamo naviažu na reálne využívanie.
Budúcnosť ukazuje, že podobná debata čaká takmer každú krajinu s rastúcim počtom elektromobilov. Kým dnes niektorí z týchto vozidiel využívajú infraštruktúru prakticky zadarmo, štátne rozpočty čoraz viac tlačí potreba stabilného a predvídateľného príjmu. Nie je preto vylúčené, že už v najbližších rokoch uvidíme zavedenie kilometrových poplatkov aj na Slovensku.
