Vedci varujú, že Atlantická meridionálna cirkulácia, motor Golfského prúdu, by sa mohla začať rúcať ešte počas nášho života. Tento scenár by donedávna mnohí označili za okrajovo pravdepodobný, no nové klimatické modely skĺbili hrozivý obraz. Navrhujú, že bod zvratu môže nastať už v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí, pričom dôsledky by zasiahli milióny ľudí na oboch stranách Atlantiku.
Čas na rozhodnutie sa kráti
Analýza z Utrechtskej univerzity narábala s 25 odlišnými klimatickými modelmi. Pri vysokých emisiách sa ukázalo, že kolaps by mohol začať už v roku 2055, zatiaľ čo pri miernejšom vývoji by to mohlo byť okolo roku 2063. Ani optimistický scenár, zosúladený s parížskou klimatickou dohodou, neprináša úplnú istotu, keďže dáva štvrtinovú šancu zrútenia celého systému. Profesor Stefan Rahmstorf z Nemecka zdôraznil, že ešte pred pár rokmi odhadoval riziko pod 10 percent. Dnes je to podľa neho minimálne 25 percent.
Výskum publikovaný v časopise Environmental Research Letters dopĺňa, že ak sa ľudstvo nevzdá vysokých emisií, takmer tri štvrtiny simulácií vedú ku kolapsu. Pokiaľ by došlo k prerušeniu oceanického prúdenia, Európa by čelila dramatickému ochladeniu v zime a pritom suchším letám. Tropické dažďové pásmo, na ktorom závisí obživa státisícov farmárov v Afrike a Južnej Amerike, by sa posunulo. Globálne hladiny oceánov by vzrástli až o ďalších 50 centimetrov nad rámec súčasného zrýchleného topenia ľadu.
Dôsledky pre Európu
Európsky komisár pre klímu Wopke Hoekstra prirovnal zistenia k budíku, ktorý už nemožno odložiť. Pripomenul, že práve Golfský prúd zabezpečuje relatívne mierne zimy v severnej a západnej Európe, hoci leží na zemepisnej šírke podobnej Kanade.
Keby sa prúdenie zastavilo, región by sa stal oveľa chladnejším, čo by zásadne zmenilo poľnohospodárstvo aj energetické potreby obyvateľstva. Podpredsedníčka Európskej komisie Teresa Ribera preto povedala, že ide o otázku národnej bezpečnosti, keďže bez stabilnej klímy nemožno garantovať spoločenský ani ekonomický poriadok.
Prečítajte si tiež
Klimatológovia upozorňujú, že v modeloch stále chýba faktor rýchlo sa topiacich grónskych ľadovcov. Ľadová voda pritom znižuje slanosť oceánu, čím brzdí tvorbu hlbokých prúdov. V praxi to znamená, že realita môže byť ešte bližšie k pesimistickým predpovediam než k tým umiernenejším. Profesor Sybren Drijfhout z Univerzity v Southamptone dodáva, že riziko je podľa novších dát väčšie, než si vedci mysleli pred niekoľkými rokmi.
Budúcnosť v našich rukách
Jonathan Baker z britského Met Office tvrdí, že aj keby sa úplný kolaps v tomto storočí viac nezmaterializoval, oslabená cirkulácia už teraz mení európske podnebie. Zimy sa stávajú drsnejšími a letá suchšími, čo zvyšuje riziko požiarov aj výpadkov úrody. Preto zdôrazňuje, že rozhodujúce je práve najbližšie desaťročie, keď sa bude lámať, či sa proces zvráti alebo prejde do fázy, z ktorej niet návratu.
