Európske pravidlá mali priniesť viac transparentnosti do toho, koľko energie a vody spotrebúvajú dátové centrá. Nové vyšetrovanie organizácie Lighthouse Reports, na ktoré upozornil TechRadar, však ukazuje, že väčšina z nich svoj skutočný vplyv na životné prostredie stále skrýva. Kritika pritom necieli len na prevádzkovateľov, ale aj na Európsku komisiu, ktorá podľa novinárov ustúpila tlaku priemyslu.
Údaje existujú, len sa k nim nedostaneme
Dátové centrá v EÚ dnes musia hlásiť celý rad údajov. Patrí medzi ne spotreba vody a energie, podiel obnoviteľných zdrojov, využitie odpadového tepla aj efektivita chladenia. Problém podľa Lighthouse Reports nie je v tom, že by sa tieto čísla nezbierali. Prevádzkovatelia ich štátnym orgánom odovzdávajú. Pre bežného človeka je však oveľa ťažšie sa k nim dostať.
Povinnosť hlásiť údaje zaviedla v roku 2023 prepracovaná smernica o energetickej efektívnosti. Týka sa dátových centier s príkonom nad 500 kW a mala vytvoriť spoločnú databázu údajov o celom sektore v EÚ. Na ňu nadviazalo delegované nariadenie (EÚ) 2024/1364, ktoré zjednotilo, čo presne sa hlási, a položilo základy spoločného hodnotiaceho systému.
Prevádzkovatelia hlásia údaje každý rok do 15. mája, vždy za predchádzajúci kalendárny rok.
Mohlo by vás zaujímať
Namiesto čísel len nálepky
Najviac kritiky si vyslúžil spôsob, akým má EÚ výsledky zverejňovať. Namiesto surových údajov o spotrebe ponúkne energetické štítky, podobné tým, aké poznáte z chladničky či práčky.
Od augusta budúceho roku má každé dátové centrum s IT príkonom nad 500 kW dostať automaticky vytvorený elektronický štítok. Bude obsahovať dve známky na stupnici od A po G, jednu za efektivitu využitia energie (PUE) a druhú za efektivitu využitia vody (WUE), a k tomu prehľad o obnoviteľných zdrojoch. Energetická známka sa počíta z ukazovateľa PUE, teda z pomeru celkovej energie, ktorú zariadenie spotrebuje, k energii, ktorú minú samotné servery a ďalšia IT technika.
A práve v tom je podľa kritikov háčik. Štítok vám povie, ako efektívne dátové centrum funguje, ale nie, koľko toho reálne spotrebuje. Aj najefektívnejší obrovský hyperscale areál totiž stále odoberá enormné množstvo elektriny a vody. Bez skutočných čísel tak obyvatelia okolitých obcí ani politici nedokážu poriadne posúdiť, aký dopad bude mať plánované alebo už fungujúce dátové centrum na miestnu sieť, zásoby vody či prírodu.
Lighthouse Reports pripomína, že Komisia sama svoj systém označuje za najkomplexnejšiu iniciatívu tohto druhu na svete. Podľa novinárov v ňom však chýbajú skutočné údaje, ktoré Komisia má k dispozícii, teda ako veľmi jednotlivé centrá zaťažujú elektrickú sieť, koľko vody spotrebujú a koľko odpadového tepla vypúšťajú.
Aj v Holandsku je čísel málo
Ako to funguje v reálnom svete, ukazuje príklad Holandska. Koncom minulého roka tam fungovalo 186 dátových centier s príkonom nad 500 kW. Verejne dostupné údaje o spotrebe elektriny pritom uvádzalo len 44 z nich a o spotrebe vody 47, teda zhruba štvrtina.
Treba pritom dodať, že Holandsko patrí podľa Lighthouse Reports k tým transparentnejším krajinám. Novinári sa o podobné údaje pokúšali vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Mnohé žiadosti im zamietli, buď preto, že úrady potrebné informácie nemali, alebo ich považovali za dôverné.
Politické rozhodnutie
Lighthouse Reports tvrdí, že Komisia sa podriadila klauzulám o dôvernosti, ktoré presadil priemysel. Rozhodnutie nezverejňovať surové čísla je podľa nich politické. Experti pripomínajú, že technická správa, ktorú si Komisia objednala v októbri 2025, považovala zverejňovanie spotreby energie za zásadné pre zmysluplné hodnotenie udržateľnosti. Hoci priemysel považoval spotrebu energie a emisie za najcitlivejšie údaje, správa odporúčala, aby sa zverejnili.
Komisia podľa organizácie s odvolaním na tieto klauzuly tvrdí, že údaje o spotrebe a emisiách sú obchodným tajomstvom. Lighthouse Reports však upozorňuje, že podľa Aarhuského dohovoru informácie súvisiace s emisiami nemožno nikdy považovať za obchodné tajomstvo. Pri ostatných environmentálnych informáciách je zas pred odmietnutím potrebný test verejného záujmu, ktorý Komisia údajne nevykonala.
Sťažnosť podľa Aarhuského dohovoru
Lighthouse Reports sa preto obrátila na Výbor pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru. Ide o orgán, ktorý posudzuje, či úrady plnia svoje povinnosti v oblasti environmentálnej demokracie. Dohovor zaručuje tri základné práva, a to prístup k informáciám o životnom prostredí, účasť verejnosti na rozhodovaní a prístup k spravodlivosti v environmentálnych veciach. Podľa organizácie Komisia porušuje všetky tri.
TechRadar požiadal Európsku komisiu o reakciu na správu aj sťažnosť, okamžitú odpoveď však nedostal.
Prečo na tom záleží
Európa práve zažíva prudký rozmach dátových centier, ktorý poháňa najmä umelá inteligencia. Každé nové centrum ovplyvňuje konkrétne miesto, keďže zaťažuje miestnu elektrickú sieť, berie vodu na chladenie a vypúšťa teplo. Ak obyvatelia nevedia, o aké čísla ide, len ťažko môžu o takýchto projektoch diskutovať alebo napadnúť rozhodnutia o ich výstavbe.
Komisia medzitým podniká ďalšie kroky. Na zozbierané údaje chce nadviazať záväznými minimálnymi štandardmi výkonnosti pre dátové centrá a v septembri 2026 k nim otvorila verejnú konzultáciu.
