Po európskych motoristických weboch sa šíri návrh na jednotný limit 100 km/h na všetkých diaľniciach. Mnohí ho čítali ako plán Bruselu, v skutočnosti však ide o výzvu rakúskeho ekonóma a aktivistu na sociálnej sieti X. To ale neznamená, že nemá žiadnu váhu.
Diskusiu spustil Günther Fehlinger-Jahn, ktorý na X vyzval Európsku úniu, aby zaviedla povinný európsky limit 100 km/h na všetkých diaľniciach a hlavných cestách. Podľa neho by jedna Európa mala mať jednu jasnú maximálnu rýchlosť. Ako dôvody uvádza bezpečnejšie cesty, menej smrteľných nehôd, nižšiu spotrebu, menej emisií a hluku a jednoduchšie pravidlá pre celý kontinent.
Fehlinger-Jahn však nie je eurokomisár, europoslanec ani člen inej zákonodarnej inštitúcie. Je to rakúsky ekonóm a predseda združenia Austrian Committee for NATO Enlargement, ktoré presadzuje rozširovanie NATO a EÚ, píšu Autoviny. Holandský TopGear však vysvetlil, že toto združenie nie je súčasťou NATO, rakúskej vlády ani Únie, takže ide viac-menej o aktivistu. Podľa magazínu zatiaľ neexistuje žiadny návrh európskeho predpisu, ktorý by plošne znižoval rýchlostný limit.
Pôvodná verzia nápadu pritom mala oveľa užší záber. Objavila sa už v marci a limit 100 km/h mal platiť len pre benzínové autá a nákladiaky. Takéto pravidlo by podľa neho podporilo elektrifikáciu bez toho, aby sa benzínové autá zakazovali. Elektromobily totiž nemali byť penalizované. Autor tvrdí, že spotreba benzínu na diaľniciach by vďaka tomu klesla o 20 až 30 percent.
Nápad má niečo do seba
Jeden z argumentov je z hľadiska fyziky naozaj nespochybniteľný. Pri konštantnej rýchlosti spotrebuje auto pri 100 km/h menej energie ako pri 130 km/h, pretože odpor vzduchu rastie s druhou mocninou rýchlosti. Pri 100 km/h je teda vzdušný odpor približne o 41 percent nižší ako pri 130 km/h. Celková spotreba však neklesne o rovnaký podiel, keďže na ňu vplýva aj valivý odpor, účinnosť motora či prevodovka.
Problém nastáva vtedy, keď sa táto úvaha prenesie na celú krajinu. Rakúsky autoklub ÖAMTC pripustil, že jedno auto môže pri konštantnej jazde a ideálnych podmienkach ušetriť až 25 percent paliva. Celková spotreba v Rakúsku by však pri plošnej stovke klesla len asi o 3 percentá. Dôvodom je, že na diaľniciach prebieha približne tretina osobnej dopravy, viac ako polovica z nej jazdí na úsekoch s nižším limitom. Priemerné rýchlosti sú často výrazne pod 130 km/h. Podľa klubu je priemerná rýchlosť na rakúskych diaľniciach okolo 120 km/h, pričom zhruba 37 percent siete diaľničnej spoločnosti ASFINAG už má limit 100 km/h alebo nižší.
Podobne je to aj s bezpečnosťou. Nižšia rýchlosť skracuje brzdnú dráhu aj zmierňuje následky nárazu. Pri 130 km/h prejde auto za sekundu približne 36 metrov, pri 100 km/h necelých 28 metrov. Samotná brzdná dráha pri rovnakých podmienkach klesne tiež zhruba o 41 percent, keďže aj tá rastie s druhou mocninou rýchlosti. To však nie je žiadny dôkaz, že práve 100 km/h je ideálnou hodnotou pre každú diaľnicu v Európe.
Ďalším problémom je čas. Keďže 100 kilometrov prejdete pri 130 km/h za približne 46 minút, pri 100 km/h je to presne hodina, čo nie je zrovna malý rozdiel. Na 500-kilometrovej ceste po diaľnici by to pri konštantnej rýchlosti znamenalo približne 69 minút navyše.
Európa je mozaika limitov
Slovensko má v súčasnosti na diaľniciach limit 130 km/h, rovnako ako Rakúsko. Španielsko a Portugalsko majú 120 km/h, Poľsko 140 km/h. Jednou z väčších výnimiek je Holandsko, kde od 16. marca 2020 na väčšine diaľnic platí od 6:00 do 19:00 limit 100 km/h. Večer a v noci sa podľa úseku môže jazdiť 100, 120 alebo 130 km/h.
Rakúsko má vlastnú skúsenosť s takzvaným IG-L, teda zákonom o ochrane ovzdušia. Ten umožňuje na vybraných úsekoch so zhoršenou kvalitou ovzdušia znížiť limit na 100 km/h. Väčšinou ide o premenlivé obmedzenie, ktoré sa zapína podľa nameraných hodnôt. V Tirolsku sa však na diaľniciach A12 a A13 zmenilo na trvalé. Elektromobily sú z neho na vyňaté na označených úsekov. Niektoré spolkové krajiny ho pritom rušia. Salzbursko ho zrušilo na diaľnici A10, pretože sa kvalita ovzdušia zlepšila.
Takže má návrh šancu? Skôr nie. Rýchlostné limity si určujú jednotlivé členské štáty. Celoeurópska zmena by si vyžadovala nielen politickú dohodu, ale aj presun tejto právomoci na úroveň Únie. Mnohí preto návrh hodnotia skôr ako politickú provokáciu než ako predzvesť zmeny.
