Ceny energií sú hlavnou témou už tretieho samitu EÚ za sebou. Ani teraz sa však lídri nezhodli. Rozdelil ich systém ETS2, ktorý má spoplatniť emisie z kúrenia a palív. Slovensko a ďalšie krajiny V4 chcú jeho štart odložiť až na rok 2030.
Štvrtkové rokovania lídrov Európskej únie v Bruseli sa zasekli na konkurencieschopnosti a cenách energií. Akosi nie a nie dôjsť k jednotnému stanovisku. Proti sebe stoja dva bloky krajín, ktoré majú odlišný pohľad na druhú fázu systému obchodovania s emisnými povolenkami, známu ako ETS2. Informoval o tom spravodajský portál agentúry TASR. Spor bol dokonca taký vyhrotený, že predseda Európskej rady António Costa podľa Politico zrušil večernú tlačovú konferenciu. Ďalšie rokovania o energiách odsunul až na čas po pracovnej večeri, na ktorej sa lídri venovali iným témam. Politico sa pritom odvoláva na diplomatov z prostredia rokovaní.
Jeden sporný systém
Na jednej strane stojí koalícia Nemecka, Španielska, Francúzska, Portugalska, Dánska, Fínska, Švédska a Holandska. Týmto krajinám systém obchodovania s emisiami vyhovuje. Na druhej strane je Taliansko, Grécko a krajiny Vyšehradskej štvorky, teda Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko. Tento blok trvá na svojich požiadavkách najmä pri ETS2. Krajiny V4 nechcú odklad len o jeden rok, teda do roku 2028, ale až do roku 2030. Podľa diplomatov je Nemecko rozhorčené z toho, čo považuje za neústupčivosť Talianska. Rím pritom krajiny V4 otvorene podporuje. Podľa Euronews sú argumentom vojna na Blízkom východe a jej dopad na ceny.
Krajiny V4 tvrdia, že podmienky pre štart v roku 2028 sa za posledné obdobie, respektíve od začiatku tohto konfliktu, výrazne zmenili. Upozorňujú tiež na obrovské rozdiely v cenách medzi regiónmi aj jednotlivými členskými štátmi. Proti odkladu sa naopak postavilo napríklad Švédsko. Jeden z diplomatov pre Euronews poznamenal, že zmeny takýchto rozmerov nikdy nezískajú potrebnú jednomyseľnosť.
Pre spory je časť návrhu záverov o konkurencieschopnosti neúplná. Lídri sa k nej vrátili po pracovnom obede o obchode s Čínou. Dohodu však nenašli ani popoludní a rokovania sa mohli natiahnuť hlboko do noci. Jeden z diplomatov dokonca pripustil, že októbrový samit v otázke energií nemusí priniesť vôbec žiadne závery.
ETS2 je problematická téma
Pôvodný systém emisných povoleniek ETS platí pre elektrárne a priemysel. ETS2 ho má rozšíriť na kúrenie v budovách, cestnú dopravu a menšie prevádzky. Týka sa zemného plynu, uhlia a minerálnych olejov, teda aj benzínu a nafty. Štart sa pôvodne plánoval na rok 2027. Neskôr sa ale rozhodlo o odklade na 2028. V prvých rokoch, ktoré možno považovať za pilotnú fázu, sa má cena jednej povolenky držať okolo 45 eur za tonu oxidu uhličitého. Ide o akýsi tlmiaci strop, ktorý má platiť do prelomu dekád, respektíve do roku 2030. Odklad o rok dohodli vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady v decembri 2025. Bol súčasťou širšej dohody o klimatickom cieli do roku 2040, podľa ktorého majú emisie skleníkových plynov klesnúť o 90 percent oproti roku 1990.
Čo sa týka Slovenska, to je v tejto téme dlhodobo jedným z najväčších kritikov. Premiér Robert Fico už vo februári po neformálnom samite na zámku Alden Biesen v Belgicku vyhlásil, že ETS a ETS2 sa do súčasnej krízy jednoducho nehodia. Navrhol, aby sa na ne vzťahovalo aspoň moratórium. V apríli zase zamestnávateľom povedal, že Slovensko bude žiadať odklad ETS2 minimálne do roku 2030. Zároveň chce zachovať bezplatné povolenky pre energeticky náročné odvetvia.
Koľko by to stálo?
Analýza, ktorú v januári 2026 pripravilo ministerstvo investícií, cituje odhady Inštitútu environmentálnej politiky. Liter benzínu by sa podľa nich zdražil v priemere o 6 až 12 centov bez DPH, nafta o 7 až 13 centov. Vychádzalo sa pritom z obdobia rokov 2027 až 2030. Pre rodinný dom v pôvodnom stave uvádza dokument dopad až 360 eur ročne, pri byte približne 120 eur. A to je stále odhad, ktorý počíta s tou konzervatívnejšou hranicou, pokiaľ ide o cenu povolenky, teda 45 eur za tonu bez DPH.
Pri plyne dokument uvádza pre bežný plynový kotol emisný faktor 0,202 kilogramu oxidu uhličitého na kilowatthodinu. Pri cene 45 eur za tonu to vychádza zhruba na 0,9 centa na každú kilowatthodinu, teda približne 9 eur za megawatthodinu bez DPH. Časť výnosov z povoleniek sa však má vrátiť cez Sociálno-klimatický fond. Pre Slovensko sa počíta rádovo s miliardou eur. Presná suma závisí od toho, kedy systém odštartuje. Pokiaľ chcete hlbší pohľad do možných cenových dopadov, tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
Hľadajú rýchle riešenia
Viacerí lídri sa na samite znepokojene vyjadrovali k vysokým cenám energií. Žiadali krátkodobé opatrenia vrátane „kreatívnych riešení“, ktoré by chránili spotrebiteľov aj firmy. Fínsky premiér Petteri Orpo trvá na tom, že ľuďom a podnikom treba zaručiť nízke ceny. Holandský referenčný index plynu TTF sa pritom obchodoval okolo 86 až 87 eur za megawatthodinu. To je takmer trojnásobok úrovne spred vojny s Iránom. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis zase navrhol uvoľniť fiškálne pravidlá EÚ. Štáty by tak mohli financovať dotácie na úsporu energie z príjmov, ktoré im prináša vysoká inflácia. Rakúsky kancelár Christian Stocker sa vrátil k svojmu návrhu z júnového samitu. Chce väčšiu transparentnosť na trhoch s elektrinou v Únii, kde cenu elektriny zvyčajne určuje cena plynu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová lídrom predstavila vlastné návrhy. Opísala, kde už komisia pomáha krajinám s účtami za energie. Patrí sem podpora investícií do obnoviteľných zdrojov či nedávne rozhodnutie o ročnom odklade pravidiel pre metán. Komisia chce tiež spustiť „strategický dialóg“ o posilnení európskych rafinérií. Spomenula tiež rozšírenie štátnej pomoci pre domácnosti a firmy. Ďalšími možnosťami sú spoločné nákupy energií na úrovni EÚ alebo spoločné strategické zásoby plynu pred každou zimou. Podľa Euronews členské štáty zvažujú dobrovoľné spájanie dopytu po energiách, aby predišli panickému nakupovaniu.
Energie však neboli jedinou spornou témou. Lídri riešili aj budúci dlhodobý rozpočet Únie. Európsky parlament navrhuje na sedem rokov 1 938 miliárd eur. Najnovší návrh írskeho predsedníctva počíta s 1 622 miliardami, teda o 16 percent menej. Rokovania o rozpočte prevzal Costa, ktorý chce jednomyseľnú dohodu do decembra. Mimoriadny rozpočtový samit je naplánovaný na 26. novembra.
