Každý z nás si čas predstaví ako ubiehajúce dni, mesiace či roky, počas ktorých pomaly starneme. Čas je však aj to, ako starne vesmír, ako svieti svetlo alebo ako rýchlo sa šíri zvuk. Týchto 12 zaujímavých faktov o čase ťa prinúti zamyslieť sa nad tým, čím čas vlastne je.
#1
Čas beží rýchlejšie pri tvojej tvári ako pri tvojich nohách. Einsteinova teória relativity totiž tvrdí, že čím bližšie sa nachádzame k zemskému jadru, tým pomalšie beží čas. A toto všetko bolo dosvedčené a zmerané. Na vrchole Mount Everestu je rok o 15 mikrosekúnd dlhší ako pri hladine mora.
#2
Jedna sekunda nie je to, čo si všetci myslíme. Vedecky ju nevysvetľujeme ako jednu šesťdesiatinu minúty ale ako „čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia 133 pri teplote 0 kelvinov“.
#3
Deň v skutočnosti netrvá presne 24 hodín. Zem sa okolo svojej osi otočí za 23 hodín, 56 minút a 4,2 sekundy. Dôvodom, prečo naše hodinky fungujú na základe 24 hodín, je ten, že každý deň sa Zem pohne na svojej obežnej dráhe o niečo ďalej a táto zmena pozície o kúsok deň predĺži.
#4
Keď na Zemi ešte žili dinosaury, rok mal 370 dní. Zem sa teda otáča čím ďalej tým pomalšie. Prečo? Spomaľuje ju gravitácia Mesiaca. A keďže sa otáča pomalšie, dni sa každé storočie predlžujú o 1,7 milisekundy.
#5
Najmenšia štandardná vedecká jednotka času je Planckov čas. Predstavuje najkratší časový interval a používa sa hlavne v kvantovej fyzike. Rýchlo žmurknúť by nám podľa tohto času trvalo päťsto päťdesiat tisíc biliónov biliónov biliónov Planckových časov.
#6
Na Merkúre trvá deň dva roky.
#7
Fyzici sa domnievajú že neexistuje nič ako „teraz“. Priestor a čas sú plynulé a ovplyvnené gravitáciou a rýchlosťou. Einstein to povedal takto: „Pre nás, fyzikov, je rozdiel medzi minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou len ilúzia, avšak tvrdošijná.“
#8
Kým na Zem dopadne svetlo, trvá to nejaký čas. Preto všetko svetlo, ktoré vidíme, je už v minulosti. Slnečné svetlo, ktoré vidíme z okna či pri prechádzke je 8 minút a 20 sekúnd staré. Svetlo z našej najbližšej hviezdy, Proxima Centauri, je zas staré 4 roky.
#9
Zamýšľal si sa niekedy nad tým, prečo čím starší si, tým čas plynie rýchlejšie? Nazýva sa to „odball efekt“. Jeho výsledkom je to, že nové skúsenosti pozostávajú v našej pamäti dlhšie, ako už nám známe veci. Ak nám teda plynie čas stále rýchlejšie, mohli by sme usúdiť, že sa dostávame do stereotypu.
#10
Čas plynie pomalšie, čím rýchlejšie sa hýbeme. Ak by sme leteli na hviezdu Sirius 99% rýchlosťou svetla a potom späť, ľudia, ktorých sme nechali za sebou na Zemi by zostarli o viac ako 17 rokov. My by sme sa však mohli popýšiť tým, že sme zostarli o menej ako dva a pol roka.
#11
Vesmír je starý 13,8 miliardy rokov. Ak by sme tento čas vsunuli do jedného roka s tým, že Veľký tresk by sa konal 00:00:01, 1. januára, dinosaury by vyhynuli 29. decembra a moderní ľudia by sa na Zemi objavili 23:54, 31. decembra. Krištof Kolumbus by tak preplával cez Atlantický oceán sekundu pred polnocou.
#12
Dôvodom prečo hodiny ukazujú ten istý čas na území mnohých krajín, a tiež prečo existujú časové pásma, poznáme. Napríklad, potrebujeme mať v súlade cestovné poriadky. Do 19. storočia tomu však tak nebolo. Mestá si v Británii nastavovali hodiny podľa lokálneho poludnia, a tak hodiny v Bristole išli o 11 minút pozadu než tie v Londýne. Ľudia kvôli tomu často zmeškali vlak. Prvý nápad zjednotiť čas rozkvitol teda vďaka železniciam.
Super článok. Škoda že má len 12 bodov. Privítal by som aj pokračovanie.
„Čas plynie pomalšie, čím rýchlejšie sa hýbeme.“ – toto je úplná hlúposť. Pokiaľ autorka nerozumie špeciálnej teórií relativity, tak by takýto článok o čase radšej nemala písať.
co je na tom zle?
Zdá sa alebo presnejšie je úplne zjavné, že jej nerozumiete Vy a nie autorka článku. Áno nemala možno napísať že „čas plynie pomalšie“, pretože neexistuje absolútny čas, ale každému plynie čas inak rýchlo. Ale v zásade mala pravdu, pretože čím rýchlejšie je objekt v pohybe tým pomalšie mu plynie čas.
V každej inerciálnej vzťažnej sústave plynie čas úplne rovnakou rýchlosťou. To sa dá najlepšie sledovať pomocou merania polčasu rozpadu atómov nestabilných prvkov. Až v momente, keď začnete zisťovať časové údaje v inej inerciálnej sústave, než v tej v ktorej sa nachádzate, tak zistíte odchýlky.
S tebou musi byt sranda na party, ze? Cas plynie pomalsie cim sa rychlejsie hybes. Samozrejme musis brat do uvahy to, kto to pozoruje. Nie je to rovnako pre vsetkych.
OK, tak plynie pomalšie ale v porovnaní s čím? Aj keby si sa hýbal rýchlosťou svetla, tak si môžeš byť istý, že budeš vnímať plynutie času stále rovnako, aj tvoje telo bude starnúť úplne rovnako.
Preto pisem, ze musis brat do uvahy, kto to pozoruje. Ak si ty budes cestovat rychlostou svetla a ja budem na Zemi, urcite nebudem tvoj cas pozorovat rovnako. Zaroven ty pri pohlade na ludi na Zemi tiez nebudes brat ich cas rovnako. Okrem toho, ak by si takto niekolko rokov obletoval vesmir rychlostou svetla a vratil by si sa spat na Zem, bol by si realne mladsi nez ti, ktori by boli na Zemi.
Keď to mapíšeš takto, tak nemám žiadne výhrady. Podľa mňa to ale v článku nie je vyjadrené dostatočne presne. A ľudia, ktorí nemajú žiadny prehľad vo fyzike, si potom môžu z takéhoto textu o tom vytvoriť veľmi skreslenú predstavu.
Nepresností je tam viac:
„Deň na Merkúre trvá 2 roky…“ :)
Siderická doba rotácie Merkúru je 58,65 pozemského dňa; a doba obehu 87,9 dňa.
Chcelo by to upresniť o aké dni sa jedná. Nestačí len preložiť článok z Buzzfeed.
Neoveroval som všetko, ale niektoré hodnoty zo školských čias si pamätám trocha inak,aj keď pre predstavu čítateľa možno stačia.