Hoci 24-hodinový deň považujeme za jednu z najpevnejších istôt, v skutočnosti vôbec nie je nemenný. Rotácia Zeme sa postupne spomaľuje a dni sa predlžujú. Ak by sme dnešný dlhodobý trend premietli do budúcnosti, raz by mohol mať deň až 25 hodín. Na túto zmenu si však ľudstvo počká približne 200 miliónov rokov.
Zem sa pritom neotáča úplne konštantnou rýchlosťou ani dnes. Dĺžka jednotlivých dní sa môže nepatrne meniť vplyvom atmosféry, oceánov, pohybov vo vnútri planéty či postavenia Mesiaca. Z dlhodobého hľadiska však pôsobí najmä jeden efekt, a to fakt, že gravitačný vplyv Mesiaca Zem postupne brzdí.
Mesiac funguje ako obrovská brzda
Gravitácia Mesiaca spôsobuje príliv a odliv a vytvára na Zemi slapové vydutia. Keďže naša planéta rotuje rýchlejšie, než ju Mesiac obieha, tieto vydutia sa neposúvajú presne spolu s ním. Vzniká teda trenie, ktoré odoberá Zemi časť rotačnej energie a jej otáčanie pomaly spomaľuje.
Energia však prirodzene len tak nezmizne. Prenáša sa do systému Zem – Mesiac a výsledkom je, že sa náš prirodzený satelit postupne vzďaľuje. Presné laserové merania ukazujú, že Mesiac sa od Zeme každý rok vzdiali približne o 3,8 centimetra. Aj geologické záznamy dokazujú, že kedysi bola situácia výrazne odlišná. Existovalo dokonca obdobie, keď mal deň na Zemi približne iba 19 hodín.
Do hry vstúpili aj klimatické zmeny
V posledných desaťročiach však Zem spomaľuje aj ďalší faktor. Roztápanie ľadovcov a ľadových štítov presúva obrovské množstvo vody z polárnych oblastí smerom k oceánom a nižším zemepisným šírkam. Z fyzikálneho pohľadu sa deje niečo podobné ako pri krasokorčuliarovi, ktorý počas piruety roztiahne ruky a začne sa otáčať pomalšie.
Najnovší výskum ukazuje, že klimatické procesy medzi rokmi 2000 až 2020 prispievali k predlžovaniu dňa tempom zodpovedajúcim približne 1,33 milisekundy za storočie. Vedci tvrdia, že takýto klimatický príspevok k zmene dĺžky dňa nemá obdobu najmenej za posledných 3,6 milióna rokov. Ak bude globálne otepľovanie pokračovať, do konca tohto storočia môže byť jeho vplyv na rotáciu Zeme dokonca väčší ako dlhodobý vplyv Mesiaca.
Zem sa raz môže „uzamknúť“ s Mesiacom
V extrémne vzdialenej budúcnosti by pokračujúce slapové brzdenie teoreticky mohlo viesť k tomu, že by sa Zem a Mesiac vzájomne slapovo uzamkli. Rotácia Zeme by sa vtedy zosúladila s obehom Mesiaca a ten by bol viditeľný stále približne nad rovnakou časťou planéty. NASA odhaduje, že za dnešných predpokladov by takýto stav nastal približne o 50 miliárd rokov.
Toho sa však Zem s veľkou pravdepodobnosťou nikdy nedočká. Slnko sa totiž ďaleko predtým vyvinie do ďalšej fázy svojho života a podmienky na našej planéte sa zásadne zmenia. Hoci ide iba o milisekundy, presná rotácia Zeme je dôležitá napríklad pre satelitnú navigáciu, vesmírne misie a mimoriadne presné meranie času.
