Každý z nás si čas predstaví ako ubiehajúce dni, mesiace či roky, počas ktorých pomaly starneme. Čas je však aj to, ako starne vesmír, ako svieti svetlo alebo ako rýchlo sa šíri zvuk. Týchto 12 zaujímavých faktov o čase ťa prinúti zamyslieť sa nad tým, čím čas vlastne je.
#1
Čas beží rýchlejšie pri tvojej tvári ako pri tvojich nohách. Einsteinova teória relativity totiž tvrdí, že čím bližšie sa nachádzame k zemskému jadru, tým pomalšie beží čas. A toto všetko bolo dosvedčené a zmerané. Na vrchole Mount Everestu je rok o 15 mikrosekúnd dlhší ako pri hladine mora.
#2
Jedna sekunda nie je to, čo si všetci myslíme. Vedecky ju nevysvetľujeme ako jednu šesťdesiatinu minúty ale ako „čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia 133 pri teplote 0 kelvinov“.
#3
Deň v skutočnosti netrvá presne 24 hodín. Zem sa okolo svojej osi otočí za 23 hodín, 56 minút a 4,2 sekundy. Dôvodom, prečo naše hodinky fungujú na základe 24 hodín, je ten, že každý deň sa Zem pohne na svojej obežnej dráhe o niečo ďalej a táto zmena pozície o kúsok deň predĺži.
#4
Keď na Zemi ešte žili dinosaury, rok mal 370 dní. Zem sa teda otáča čím ďalej tým pomalšie. Prečo? Spomaľuje ju gravitácia Mesiaca. A keďže sa otáča pomalšie, dni sa každé storočie predlžujú o 1,7 milisekundy.
#5
Najmenšia štandardná vedecká jednotka času je Planckov čas. Predstavuje najkratší časový interval a používa sa hlavne v kvantovej fyzike. Rýchlo žmurknúť by nám podľa tohto času trvalo päťsto päťdesiat tisíc biliónov biliónov biliónov Planckových časov.
#6
Na Merkúre trvá deň dva roky.
#7
Fyzici sa domnievajú že neexistuje nič ako „teraz“. Priestor a čas sú plynulé a ovplyvnené gravitáciou a rýchlosťou. Einstein to povedal takto: „Pre nás, fyzikov, je rozdiel medzi minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou len ilúzia, avšak tvrdošijná.“
#8
Kým na Zem dopadne svetlo, trvá to nejaký čas. Preto všetko svetlo, ktoré vidíme, je už v minulosti. Slnečné svetlo, ktoré vidíme z okna či pri prechádzke je 8 minút a 20 sekúnd staré. Svetlo z našej najbližšej hviezdy, Proxima Centauri, je zas staré 4 roky.
#9
Zamýšľal si sa niekedy nad tým, prečo čím starší si, tým čas plynie rýchlejšie? Nazýva sa to „odball efekt“. Jeho výsledkom je to, že nové skúsenosti pozostávajú v našej pamäti dlhšie, ako už nám známe veci. Ak nám teda plynie čas stále rýchlejšie, mohli by sme usúdiť, že sa dostávame do stereotypu.
#10
Čas plynie pomalšie, čím rýchlejšie sa hýbeme. Ak by sme leteli na hviezdu Sirius 99% rýchlosťou svetla a potom späť, ľudia, ktorých sme nechali za sebou na Zemi by zostarli o viac ako 17 rokov. My by sme sa však mohli popýšiť tým, že sme zostarli o menej ako dva a pol roka.
#11
Vesmír je starý 13,8 miliardy rokov. Ak by sme tento čas vsunuli do jedného roka s tým, že Veľký tresk by sa konal 00:00:01, 1. januára, dinosaury by vyhynuli 29. decembra a moderní ľudia by sa na Zemi objavili 23:54, 31. decembra. Krištof Kolumbus by tak preplával cez Atlantický oceán sekundu pred polnocou.
#12
Dôvodom prečo hodiny ukazujú ten istý čas na území mnohých krajín, a tiež prečo existujú časové pásma, poznáme. Napríklad, potrebujeme mať v súlade cestovné poriadky. Do 19. storočia tomu však tak nebolo. Mestá si v Británii nastavovali hodiny podľa lokálneho poludnia, a tak hodiny v Bristole išli o 11 minút pozadu než tie v Londýne. Ľudia kvôli tomu často zmeškali vlak. Prvý nápad zjednotiť čas rozkvitol teda vďaka železniciam.
