Kto na Slovensku investuje do akcií alebo ETF fondov obchodovaných na burze a podrží si ich dlhšie ako rok, neplatí daň zo zisku. V porovnaní s inými európskymi krajinami ide o veľmi výhodné pravidlo, na ktoré upozorňuje ekonóm Patrik Kindl zo spoločnosti Finax. Česi musia čakať tri roky, Poliaci, Rakúšania či Francúzi platia daň bez ohľadu na to, ako dlho investíciu držia, a v Írsku dosahuje daň zo ziskov z ETF fondov až 38 percent. Téme sa venuje spravodajský portál agentúry TASR.
Podstata našej výhody spočíva v takzvanom časovom teste. Ak predáte cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ako sú akcie či ETF fondy, a od ich kúpy uplynul viac ako rok, zisk je oslobodený od dane. Podmienkou je, aby aj samotný cenný papier bol na burze viac ako rok a aby nepatril do obchodného majetku, teda nešlo o investíciu podnikateľa vedenú v jeho firme. Ak investíciu predáte skôr, zisk do 500 eur ročne je stále oslobodený. Zo zvyšku však zaplatíte daň 19 percent, pri vyšších príjmoch 25 percent, a navyše aj zdravotné odvody.
Najbližšie k slovenskému systému má susedné Česko. Aj tam platí časový test, no je 3-krát dlhší. Zisky sú oslobodené až po troch rokoch držania, pričom ak investor predá skôr, platí daň 15 percent a pri vyšších príjmoch 23 percent. Daň sa neplatí ani vtedy, ak príjmy z predaja cenných papierov za celý rok nepresiahnu 100-tisíc korún, čo je približne 4 100 eur.
V Poľsku platí z kapitálových výnosov rovná daň 19 percent, ktorej sa tam ľudovo hovorí Belkova daň. Výnimka za dlhé držanie neexistuje, takže daň zaplatíte, aj keď investíciu predáte po desiatich rokoch. Od 1. januára 2027 tam však zavádzajú takzvaný Osobný investičný účet (OKI). Zákon podpísal prezident Karol Nawrocki 13. augusta. Zisky, úroky aj dividendy na tomto účte budú oslobodené od dane až do sumy 100-tisíc zlotých, teda približne 22 700 eur. Nad touto hranicou sa však nebude platiť daň zo zisku, ale nový poplatok z hodnoty majetku na účte, ktorý v budúcom roku dosiahne 0,85 percenta ročne.
Investori v Maďarsku to majú o čosi zložitejšie, keďže zisky tam podliehajú 15-percentnej dani z príjmu, ku ktorej sa pripočíta ešte 13-percentný sociálny príspevok. Spolu je to teda 28 percent. Nulovú daň možno dosiahnuť len cez špeciálny investičný účet TBSZ. Peniaze na ňom však musia zostať päť celých rokov bez výberu. Ak ho investor zruší po troch rokoch, zaplatí znížené sadzby. Ak skôr, platí plnú daň aj sociálny príspevok.
Západ berie viac, Írsko je extrém
Rakúsko uplatňuje pevnú daň 27,5 percenta, a to rovnako na zisky z predaja, ako aj na vyplatené dividendy. Časový test, ktorý by daň znížil na nulu, tam neexistuje. Ešte horšie sú na tom drobní investori v západnej Európe, kde sú daňové systémy často komplikované alebo veľmi prísne. Príkladom je Francúzsko, kde zisky z predaja cenných papierov, úroky aj dividendy podliehajú jednotnej rovnej dani. Tá bola dlhé roky 30 percent, no od januára tohto roka stúpla na 31,4 percenta, nakoľko štát zvýšil sociálny príspevok na príjmy z kapitálu. Z toho 12,8 percenta tvorí daň z príjmu a 18,6 percenta sociálne odvody.
V Nemecku sa platí daň 26,375 percenta, ktorá sa skladá zo základnej 25-percentnej sadzby a solidárnej prirážky. Prvých 1 000 eur zisku na osobu je oslobodených a pri akciových fondoch sa navyše zdaňuje len 70 percent zisku. Efektívna daň z výnosu akciového fondu tak vychádza približne na 18,5 percenta. Kto platí v Nemecku cirkevnú daň, odvedie ešte viac. Španielsko zdaňuje úspory progresívne, v pásmach od 19 do 30 percent. Bežný drobný investor sa podľa Kindla zvyčajne dostane do pásma 19 až 23 percent.
Dá sa však povedať, že najviac extrémne podmienky má Írsko. Zisky z ETF fondov tam podliehajú takzvanej exit tax, ktorá na tento rok klesla zo 41 na 38 percent. Pri fondoch neexistuje žiadna ročná úľava a investor si nemôže odpočítať ani straty. Navyše musí každých osem rokov zaplatiť daň zo zisku, aj keď fond vôbec nepredal, akoby ho predal a hneď znova kúpil. Výhodnejšie je naopak zdaňovanie priamo kúpených akcií. Tam je sadzba 33 percent, pričom prvých 1 270 eur zisku ročne je oslobodených.
Treba však upozorniť, že Írsko pravidlá postupne zmierňuje. Vláda v októbri v rozpočte na rok 2027 oznámila, že sadzba pre fondy od 1. januára 2027 klesne z 38 na 35 percent, a to aj pri zdanení po ôsmich rokoch. Daň z kapitálových ziskov pri akciách sa má znížiť z 33 na 31 percent. Pravidlo o zdanení po ôsmich rokoch chce vláda počas svojho funkčného obdobia úplne zrušiť.
Zisk 10-tisíc. Koľko by ste zaplatili?
Povedzme, že ste pred dvoma rokmi kúpili podiely v akciovom ETF fonde, teraz ich predáte a zarobíte na nich 10-tisíc eur. Na Slovensku zaplatíte nula eur, pretože od kúpy uplynul viac ako rok. V Česku, kde ešte neprešli tri roky, by to bolo pri 15-percentnej sadzbe 1 500 eur. V Nemecku by ste po oslobodení 30 percent zisku a odpočítaní 1 000 eur zaplatili približne 1 580 eur a v Poľsku 1 900 eur. V Španielsku by daň vyšla zhruba na 1 980 eur. V Rakúsku by ste zaplatili už 2 750 eur, v Maďarsku spolu s daňou a sociálnym príspevkom 2 800 eur a vo Francúzsku 3 140 eur. Najviac by vás to stálo v Írsku, kde by daň dosiahla 3 800 eur.
Treba však dodať, že ide o zjednodušený príklad. Nezohľadňuje totiž ďalšie úľavy, prípadné straty z iných obchodov, cirkevnú daň v Nemecku ani to, či by si investor v Poľsku či Maďarsku otvoril zvýhodnený investičný účet. Je ale zrejmé, že v tomto smere je slovenský systém výhodnejší. Najviac odmeňuje tých, ktorí investujú dlhodobo a nepredávajú pri každom výkyve trhu. Stačí, aby investíciu podržali o niečo dlhšie ako rok, a zisk si nechajú celý. V krajinách, kde časový test neexistuje, musia investori rátať s tým, že im štát zo zisku zoberie zhruba pätinu až tretinu.
