Operačné pamäte (RAM) za posledné mesiace extrémne zdraželi, hlavne pre obrovský dopyt dátových centier s umelou inteligenciou. Sam Altman, šéf spoločnosti OpenAI, ktorá sama patrí medzi ich najväčších odberateľov, po novomv podcaste Cheeky Pint povedal, že je dosť hrozné, keď má každý v počítači kus obmedzených svetových zásob pamätí DRAM, ktoré sa využívajú len päť percent času. Podľa neho by našli lepšie uplatnenie v dátových centrách. Samozrejme, na internete sa de facto okamžite strhla obrovská vlna kritiky, ozval sa aj Elon Musk.
Altman bol hosťom podcastu Cheeky Pint, ktorý vedie spoluzakladateľ platobnej spoločnosti Stripe John Collison. Reč prišla na to, že čoraz viac ľudí chce spúšťať modely umelej inteligencie priamo na svojich počítačoch, a nie cez internet v cloude. Altman uznal, že veľa ľudí o takúto lokálnu AI naozaj stojí. Z pohľadu toho, ako sú pamäte rozdelené vo svete, je však podľa neho hrozné, keď má každý kus obmedzených zásob DRAM vo vlastnom počítači, kde sa využívajú minimum času. Ak sa chce svet vyrovnať s ich nedostatkom, mali by sa podľa neho pamäte čo najviac využívať v cloude.
Čo tým Altman myslel
Výrok sa po internete šíri trochu vytrhnutý z kontextu. Altman nehovoril o tom, že by si ľudia nemali kupovať počítače, ale o tom, kde je výhodnejšie spúšťať umelú inteligenciu. Dátové centrá vedia pamäť využiť oveľa lepšie. Nemusia v nej mať načítaný celý operačný systém, pričom výkon presúvajú tam, kde je ho práve treba. Domáci počítač, ktorý väčšinu dňa stojí alebo len prehráva hudbu, naopak väčšinu svojej pamäte nevyužije. Takýto pohľad zapadá do toho, ako Altman o umelej inteligencii hovorí už dlhšie. Už predtým povedal, že by OpenAI chcela predávať výpočtový výkon podobne ako energie. Inteligencia je v jeho očiach služba ako elektrina alebo voda, ktorú si ľudia budú kupovať podľa toho, koľko spotrebujú.
Kritici mu však vyčítajú, že zrejme prehliada jednu podstatnú vec. Za nedostatkom pamätí sú totiž práve firmy, ktoré budujú dátové centrá pre umelú inteligenciu, vrátane OpenAI. PhoneArena upozorňuje, že tieto firmy si rezervujú dodávky pamätí roky dopredu a na dopad na ostatné odvetvia neberú ohľad. Počítače navyše ľudia nepoužívajú len na otázky pre chatboty, ale aj na hry, strih videa a zvuku, grafiku či ďalšiu prácu, ktorá potrebuje veľa pamäte a ktorú nie je možné či rozumné presunúť do cloudu.
Takže je to aj OpenAI, kto sa v nemalej miere podieľa na globálnom nedostatku. Stačí sa pozrieť na jej projekt Stargate, čo je sieť obrovských dátových centier. Vlani na začiatku októbra uzavrela predbežné dohody o dodávkach pamätí s dvomi najväčšími výrobcami, kórejskými firmami Samsung a SK hynix. OpenAI vtedy odhadovala, že bude potrebovať až 900-tisíc doštičiek s pamäťami DRAM mesačne. Podľa správ to môže byť až 40 percent celosvetovej produkcie týchto pamätí.
Výrobcovia preto presúvajú výrobu k pamätiam pre dátové centrá a na bežné počítače, mobily či konzoly zostáva menej priestoru. Samsung aj SK hynix varovali, že nedostatok pamätí spôsobený umelou inteligenciou potrvá do roku 2027 a dosť možno aj dlhšie. Lenovo dokonca v lete prehlásilo, že neočakáva návrat cien na úroveň spred roka 2026 v dohľadnom čase, ak vôbec.

Ceny rastú raketovým tempom
Zmluvné ceny pamätí DRAM, za ktoré ich nakupujú výrobcovia zariadení, stúpli v druhom štvrťroku 2026 približne o 80 percent oproti predchádzajúcemu štvrťroku. V treťom štvrťroku pridali ďalších zhruba 40 percent. Na koniec roka TrendForce čaká ďalší rast približne o 20 percent. Zdražovanie sa teda spomaľuje, no ceny stále rastú. Ak by sa tieto tri štvrťročné nárasty naozaj naplnili, pamäte by na konci roka stáli zhruba 3-násobok toho, čo v prvom štvrťroku. A v obchodoch to vidno ešte lepšie. Súprava pamätí DDR5 s kapacitou 32 GB sa v Spojených štátoch v polovici októbra predávala približne za 430 až 450 dolárov (asi 385 až 400 eur). V polovici roka 2025 pritom porovnateľná súprava stála okolo 90 až 100 dolárov.
Naopak, výrobcom pamätí sa darí výborne. Americký Micron, tretí veľký výrobca popri Samsungu a SK hynix, mal v poslednom štvrťroku svojho finančného roka, ktorý skončil v septembri, tržby 54,23 miliardy dolárov (približne 48,5 miliardy eur). Upravená hrubá marža bola 87 percent, takže z každého dolára tržieb mu po odpočítaní výrobných nákladov zostalo 87 centov. Na ďalší štvrťrok pritom čaká ešte vyššie tržby, okolo 61,5 miliardy dolárov.
Na Slovensku sa zdražovanie začalo už vlani na jeseň. Podľa Alzy stúpli ceny pamätí RAM od začiatku jesene 2025 do decembra o 100 a viac percent, pričom medziročne išlo až o 3-násobok. Hovorkyňa Alzy Eliška Čeřovská vtedy upozornila, že kapacity najväčších výrobcov sú vypredané už na celý tento rok. Filip Kužma z Inštitútu moderného spotrebiteľa v januári odhadoval, že počítače, ktoré prídu na Slovensko v nasledujúcich mesiacoch, budú drahšie o 10 až 30 percent.
No nie sú to len počítače. Pamäte majú aj smartfóny, tablety, herné konzoly či televízory, takže drahé pamäte sa prejavujú takmer v celej elektronike. Apple tento rok zdvihol ceny naprieč svojou ponukou vrátane najnovších iPhonov. Microsoft sa zase na problém s dodávkami pamätí posťažoval, keď minulý týždeň zverejňoval výsledky divízie Xbox.
Kritici preto vyjadrenia Altmana v tomto smere považujú za paradox. Firmy, ktoré si kupujú najviac pamätí, tlačia nahor ceny elektroniky, ktorú používa takmer každý, a zároveň vyčítajú bežným ľuďom, že pamäte majú doma. Navyše, ak by sa čoraz viac práce presúvalo do cloudu, ľudia by za ňu zrejme platili mesačné predplatné, a nie raz, teda pri kúpe počítača. edzi kritikov sa pridal aj Elon Musk, ktorý s Altmanom vedie spory už dlhšiu dobu. Na sieti X napísal, že aj ľudia si zaslúžia mať svoju RAM.

