Európska centrálna banka (ECB) minulý týždeň nezmenila úrokové sadzby, no podľa viacerých jej predstaviteľov išlo len o krátku prestávku. Šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel v utorok povedal, že zvýšenie úrokov v decembri je v podstate takmer nevyhnutné. Išlo by už o tretie zvýšenie v tomto roku. Dôvodom je inflácia v eurozóne, ktorá je pre drahé energie takmer dvojnásobná oproti cieľu ECB. Dotklo by sa to aj nás, a to predovšetkým formou drahších hypoték.
Joachim Nagel je prezidentom Bundesbanky a zároveň členom Rady guvernérov ECB, ktorá rozhoduje o úrokoch v eurozóne. Vo včerajšom prejave v Berlíne povedal, že zvýšenie sadzieb v decembri bude veľmi pravdepodobne potrebné. Inú možnosť vraj banka takmer nemá, teda pokiaľ sa výhľad inflácie výrazne nezlepší. Informoval o tom spravodajský portál agentúry TASR na základe správy agentúry Reuters.
Nagel pritom nie je jediný, kto takto hovorí. Reuters píše, že sa pridal k už dlhému zoznamu predstaviteľov ECB, ktorí podporujú decembrové zvýšenie. Podobne sa v utorok vyjadril aj guvernér bulharskej centrálnej banky Dimitar Radev, ktorý v Rade guvernérov ECB sedí od januára, keď Bulharsko prijalo euro. V prejave v Sofii uviedol, že výhľad inflácie sa od septembra zhoršil a ECB to musí zohľadniť, keď bude rozhodovať, ako prísne má úroky nastaviť. Októbrová prestávka údajne znamenala, že si banka chce najprv pozrieť ďalšie údaje, a nie to, že sa skončilo zvyšovanie úrokov.
Len prestávka
Rada guvernérov ECB sa naposledy stretla vo štvrtok 29. októbra a všetky tri hlavné úrokové sadzby ponechala bez zmeny. Depozitná sadzba, ktorú banky dostávajú za peniaze uložené v centrálnej banke, tak zostala na 2,5 percenta. Sadzba hlavných refinančných operácií je 2,65 percenta a sadzba pre jednodňové refinančné operácie 2,9 percenta. Trhy s týmto rozhodnutím rátali, pričom ECB zároveň upozornila, že ceny energií ďalej rastú a s nimi aj riziko vyššej inflácie a slabšieho rastu ekonomiky.
Prečo teda banka nezdvihla úroky už teraz? ECB uviedla, že pravdepodobne bude musieť urobiť viac, ale zatiaľ sa nemusí príliš ponáhľať. Nateraz totiž nevidí, že by sa drahé energie výraznejšie premietali do cien ďalších tovarov a služieb. Rovnako to vidí aj Nagel. Pripustil, že za skokom inflácie sú najmä energie, ktoré ECB ovplyvniť nevie, a že takzvané druhotné efekty, keď drahé energie postupne zdražujú aj všetko ostatné, sa taktiež zatiaľ neprejavujú vo väčšej miere.
Stojá pritom za zmienku, že rozhodnutiu z októbra predchádzali dve zvýšenia. V júni ECB zdvihla depozitnú sadzbu z 2 na 2,25 percenta, pričom išlo o prvé zvýšenie úrokov od septembra 2023. V septembri pridala ďalších 0,25 percentuálneho bodu a od polovice toho istého mesiaca je sadzba na súčasných 2,5 percenta. Ak by v decembri prišiel ďalší krok rovnakej veľkosti, depozitná sadzba by stúpla na 2,75 percenta. Stále by to však bolo ďaleko od 4 percent, na ktorých bola na vrchole predchádzajúceho zvyšovania v roku 2023.
Inflácia je dvakrát vyššia, ako by mala byť
Za pravdepodobným zvyšovaním je inflácia, ktorú rozbehli drahé energie. Ich ceny prudko stúpli po tom, ako Izrael a Spojené štáty koncom februára zaútočili na Irán. Inflácia v eurozóne bola v septembri 3,8 percenta, čo je najviac za posledné tri roky, pričom samotné energie boli medziročne drahšie o 18,9 percenta. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny energií a potravín, bola 2,5 percenta. ECB pritom chce mať infláciu v strednodobom horizonte na 2 percentách. V najbližších mesiacoch však čaká, že bude nad 4 percentami, teda viac ako dvojnásobne nad cieľom. Podľa Reuters by mala rýchlo klesnúť až od skorej jari. Vtedy totiž do porovnania s minulým rokom vstúpia mesiace, keď už boli energie drahé, takže medziročný rozdiel sa zmenší. Nagel zároveň upozornil, že vývoj sa blíži k nepriaznivému scenáru, ktorý ECB pripravila popri hlavnej prognóze. Ceny tak podľa neho budú rásť rýchlejšie, než banka čakala v septembri. Vtedy jej ekonómovia predpovedali, že inflácia bude tento rok v priemere 3 percentá, budúci rok 2,5 percenta a až v roku 2028 klesne na 2,1 percenta.
Prvé októbrové čísla z najväčších krajín eurozóny sú rozdielne. V Taliansku podľa predbežných údajov harmonizovaná inflácia stúpla na 5,6 percenta, vo Francúzsku na 3,8 percenta a v Španielsku bola 4,9 percenta. V Nemecku naopak klesla na 2,8 percenta, keďže tamojšia vláda od 1. októbra do konca roka dočasne znížila dane z palív. Odhad za celú eurozónu zverejní Eurostat v najbližších dňoch.
Skôr koľkokrát, než či vôbec
Za ďalšie zvyšovanie sa stavia aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. V pondelok uviedol, že ECB môže potrebovať ďalšie zvýšenia, pričom otvorenou otázkou podľa neho už nie je ani tak to, či prídu, ale skôr koľko ich bude treba. Finančné trhy podľa neho môžu podceňovať, ako veľmi bude treba úroky ešte zdvihnúť. Energie sú takmer o pätinu drahšie ako pred rokom, pričom tlak na ceny zvyšuje aj slabšie euro voči doláru a mierne drahšie potraviny. Ak by ECB čakala, kým bude mať úplnú istotu, mohla by podľa guvernéra zakročiť príliš neskoro. Posledné rozhodnutie nechať sadzby bez zmeny však považuje za správne, keďže predchádzajúce dve zvýšenia sa ešte v ekonomike ešte len prejavujú. O ďalšom postupe by mali rozhodnúť nové prognózy, ktoré ECB zverejní v decembri.
Pokiaľ ide o trhy, tie zatiaľ decembrové zvýšenie úplne nezapočítali. Investori podľa Reuters čakajú v priebehu nasledujúceho roka dve až tri zvýšenia a tiež rátajú s tým, že inflácia bude nad cieľom 2 percentá ešte niekoľko rokov.
Hypotéky už zdražujú
U nás sa vyššie úroky ECB prejavia najmä pri hypotékach. Úroky, za ktoré si banky požičiavajú peniaze, sa totiž riadia tým, čo trhy čakajú od ECB, a banky to potom premietajú do úrokov na úveroch. Ukazuje to aj 12-mesačný Euribor, teda sadzba, za ktorú si banky v eurozóne navzájom požičiavajú na rok. V pondelok 2. novembra bol 3,304 percenta, pričom pred rokom bol 2,196 percenta. Za rok teda stúpol o viac ako jeden percentuálny bod. Priemerná úroková sadzba nových hypoték bola podľa Národnej banky Slovenska v septembri 3,9 percenta. Podľa Mariána Búlika z OVB Allfinanz Slovensko je jasne vidieť, že úroky hypoték rastú, pričom väčšina bánk už dnes ponúka sadzby nad 4 percentami. Matej Dobiš z Finančného kompasu zase pre STVR povedal, že pri niektorých dĺžkach fixácie je takmer isté, že úroky prekročia 5 percent. V Česku je to už dnes realita, keďže priemerný úrok nových hypoték je tam podľa Českej bankovej asociácie 5,1 percenta.
Koľko to je v peniazoch? Dá sa to celkom ľahko vypočítať. Pri hypotéke 150 000 eur so splatnosťou 30 rokov a úrokom 3,9 percenta je mesačná splátka približne 708 eur. Ak by úrok stúpol na 4,4 percenta, splátka by sa zvýšila na zhruba 751 eur, teda o 43 eur mesačne. Pri úroku 5 percent by to bolo už asi 805 eur, čo je o takmer 100 eur mesačne viac ako dnes. Najviac to pocítia ľudia, ktorým v najbližších mesiacoch končí fixácia. Kto má úrok zafixovaný, toho sa zmeny zatiaľ netýkajú, no po skončení fixácie mu banka ponúkne nový úrok podľa aktuálnych podmienok. Experti preto odporúčajú porovnávať ponuky viacerých bánk a zvažovať aj presun úveru inam. Ďalšou možnosťou je požiadať vlastnú banku o takzvaný reštart úrokovej sadzby, no ten môže byť spoplatnený.
Na druhej strane, vyššie úroky ECB môžu priniesť lepšie úročenie vkladov. Pri sporení však rozhoduje aj inflácia. Na Slovensku bola v septembri 3,1 percenta, takže ak vám banka platí menej, vaše úspory v skutočnosti strácajú hodnotu.
