Európa vstupuje do ďalšej vykurovacej sezóny s problémom, ktorý sa môže dotknúť miliónov domácností. Ceny energií sa po relatívnom upokojení opäť prudko zvýšili a zásobníky zemného plynu sú naplnené menej než pred rokom. Najhoršie na tom sú ľudia, ktorí už dnes nedokážu zo svojich príjmov zaplatiť dostatočné vykurovanie. Európska únia preto hľadá spôsob, ako domácnostiam pomôcť. Jednotlivé krajiny sa však zatiaľ nedokážu zhodnúť na spoločnom riešení.
Podľa Európskej komisie si približne 50 miliónov Európanov nedokáže dostatočne vykúriť svoje domácnosti. Ako informoval portál Euronews, situáciu zhoršuje vojna na Ukrajine aj konflikt na Blízkom východe. Veľkoobchodné ceny plynu sa vyšplhali takmer na 100 eur za megawatthodinu, čo prinútilo ministrov energetiky členských štátov rokovať o prípadných opatreniach, ktoré by mali zabrániť ďalšiemu výraznému zdražovaniu.
Európa má problém s cenami aj zásobami
Európske zásobníky plynu boli koncom októbra naplnené približne na 75 percent, zatiaľ čo pred rokom dosahovali 83 percent. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú pritom výrazné. Nemecko malo zásobníky plné približne na 62 percent, Holandsko na 65 percent a Taliansko na viac než 90 percent. Situáciu komplikuje aj závislosť od dovozu. Pred vojnou na Ukrajine pochádzalo približne 45 percent európskeho plynu z Ruska, v roku 2025 už išlo iba o 12 percent. Chýbajúce dodávky Únia nahradila predovšetkým skvapalneným plynom zo zahraničia, ktorý je však výrazne citlivejší na výkyvy svetových cien.
Ako sme upozornili, Európa pritom nečelí bezprostrednému nedostatku plynu. Najväčším rizikom sú vysoké ceny, ktoré môžu domácnostiam výrazne zvýšiť výdavky na vykurovanie.
EÚ chce zmeniť spôsob výpočtu cien elektriny
Európska komisia preto navrhuje úpravu sieťových poplatkov, ktoré tvoria približne štvrtinu priemerného účtu za elektrinu. Ide o náklady na prevádzku, údržbu a rozvoj elektrických vedení a ďalšej infraštruktúry. Jedným z riešení je efektívnejšie využívanie existujúcich sietí prostredníctvom inteligentných elektromerov a digitálneho riadenia. Domácnosti by tak mohli byť motivované spotrebúvať elektrinu mimo špičky, napríklad nabíjaním elektromobilu v noci.
Komisia tiež navrhuje, aby spotrebná daň z elektriny nebola vyššia než pri zemnom plyne. Členské štáty sa však zatiaľ na konkrétnej podobe opatrení nedohodli. Niektoré totiž požadujú väčšiu voľnosť pri určovaní národných pravidiel. Bežných ľudí asi nepoteší ani informácia o dátume ďalšieho stretnutia ministrov. Učinia tak až v decembri, teda počas vykurovacej špičky.
Pomoc domácnostiam stojí miliardy eur
Štáty sa zatiaľ spoliehajú najmä na krátkodobé opatrenia. Patrí medzi ne znižovanie daní, cenové stropy alebo priame dotácie na energie, aké poznáme aj u nás, na Slovensku. Podľa Európskej komisie už krajiny EÚ tento rok na podobnú pomoc vyčlenili 17,9 miliardy eur. Pri pokračovaní opatrení do konca roka môže celková suma dosiahnuť až 38,6 miliardy eur.
Problémom je, že takéto kompenzácie zaťažujú verejné financie a neriešia príčinu vysokých cien. Odborníci preto odporúčajú kombinovať dočasnú pomoc najzraniteľnejším domácnostiam s investíciami do obnoviteľných zdrojov, energetických úložísk a modernizácie distribučných sietí.
Slovensko sa pred vysokými cenami snaží chrániť domácnosti prostredníctvom energopomoci. Od januára 2027 však štát plánuje sprísniť podmienky jej poskytovania. Nárok by tak namiesto 90 percent domácností malo mať približne už len 86 percent domácností. Na konečné účty za elektrinu a plyn bude mať vplyv nielen štátna pomoc, ale aj regulované ceny a ďalší vývoj na európskom trhu.
